5. História piva: Starovek. Staroveké Grécko, Staroveký Rím

Charakteristika doby

Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť súčasného Grécka a západného Turecka, v širšom ponímaní aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi – Cyprus, maloázijské pobrežie Egejského mora (IóniaDorida, Aiolida), Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného AlbánskaBulharskaEgyptaFrancúzskaLíbyeRumunskaGruzínskaŠpanielska či Ukrajiny.

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku
Zdroj: Wikipedia. Autor: Stafylis

Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kr. až 146 pred Kr.). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké Olympijské hry sa konali v roku 393, prípadne až do slovanských nájazdov do Grécka v 6. stor.).

Staroveké Grécko je kolískou antickej filozofie, ktorá sa stala základom súčasnej európskej filozofie, ale aj vedy, techniky, umenia, hudby, tanca, zábavy a literatúry.


Rímska ríša (staroveký Rím) je tradičné označenie štátneho útvaru ktorý vznikol v 8. stor. BC na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestký štát postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 AD. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla v roku 476 AD) a Východorímsku ríšu (Byzantská ríša, zanikla v roku 1453 AD).

Rím zostal nominálnym hlavným mestom oboch častí až do roku 476 BC. Jednalo sa o veľké územné podiely okolo Stredozemného mora v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii kde vládli cisári.

Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na štyri fázy:

osídlovanie (4000 – 753 BC)

kráľovstvo (753 BC – 510 AD)

republika (510 AD – 27 AD)

cisárstvo (27 AD – 476 AD)

Rímska ríša v roku 117 AD (zobrazená tmavozelenou farbou). V najväčšom rozsahu, v čase Trajanovej smrti s rímskimi klientskými štátmi (vyblednutou zelenou farbou).
Zdroj: Wikipedia
Koloseum (tal. Colosseo) – ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. Koloseum dal dokončiť cisár Titus (*39 – 81 AD). Oslavy otvorenia trvali 100 dní, zúčastnilo sa ich cez 3 000 gladiátorov. Venatio bol druh zábavy v rímskych amfiteátroch zahŕňajúci lov a zabíjanie voľne žijúcich zvierat.
Zdroj: Wikipedia. Autor: Rosino.  

Zo starovekého Ríma pochádza moderné právokresťanské náboženstvo, časti modernej filozofie a iných vied, ako aj základy dnešného štátneho zriadenia mnohých štátov.

Takzvaní piati dobrí cisári


Pivo v tomto období

Prvý minojský archeológ Sir Arthur Evans dokázal, že počas neskorej minojskej doby Kréťania (ovplyvnení všetkým egyptským) pili pivo z jačmeňa a prosa pred pitím vína. Táto myšlienka bola založená na nálezoch jačmeňa a prosa, ako aj na dvoch malých džbánkoch s vysokými hubami, na ktorých boli vo vysokom reliéfe vyobrazené tri klasy jačmeňa. Potvrdil tiež, že na ovsené pivo sa používal džbán, ktorý vyzeral, že má vyobrazenie ovsa. Nálezy množstva neskoro minojských nádob, najmä z Chanie na Kréte, z obdobia približne 1600 až 1200 pred Kristom, a z cintorína v Armenoi zo 14. storočia pred Kristom, obsahovali pozostatky toho, čo sa interpretovalo ako mix vína, jačmenného piva a medoviny.

Grécky básnik Archilochus ktorý bojoval s Thrákmi (z kmeňa Saianov) v 7. storočí BC., popísal to, ako pijú pivo Frýgovia alebo Trákovia na večierkoch. Určite mal teda osobnú skúsenosť kultúrou Trákov, vrátane ich stravovania, a v skutočnosti spomenul, že on sám pil víno z Ismarus v Thrákii.

Mnoho ďalších gréckych autorov zo 6., 5., a 4. storočia BC. a menší spisovatelia ako Heca-taeus z Milétu, Hellanicus z Lesbosu a Theophrastus, ako aj známe osobnosti spomínali pivo. Dvadsať latinských spisovateľov od Columella po Strabóna po Athénaia spomínajú pivo, hoci zriedka rozlišovali druh piva.

Pivo sa spomína v hre antického dramatika Aischylosa ktorý žil v roku cca. 525 pred Kristom. Postava v Lycurgovi sa opíjala silným pivom. Aristoteles napísal, že iné omamné látky spôsobujú, že pijani padajú ktorýmkoľvek smerom, ale konzumenti piva vždy klesnú dozadu. Nenapísal ako určil skutočnosť, ani nepodal vysvetlenie.

Grécky historik Herodotus z 5. storočia BC. tvrdil, že hrozno v Egypte nerástlo, ľudia tam vyrábali akési vyrobené víno z jačmeňa. Nápoj bol podľa jeho slov obyčajný (egyptský).

Gréci a Rimania, hoci boli pôvodne pijanmi vína prevzali „Jačmenné víno“ od Egypťanov. Termín Zythos alebo Cythus sa nachádza v mnohých gréckych a rímskych historikoch, ako sú Plínius (23/24 – 79 AD) a iní.

Grécky historik Diodorus Siculus (1. stor. BC.) vychválil pivo a uviedol, že Rimania, ktorí milujú víno, chválili egyptské pivo. Vo svojej knihe Bibliotheca Historica (I: 3) uviedol:

„Vyrábajú jačmeň … pre vôňu a sladkosť chuti to nie je ďaleko podradné vínu.“


Harold Whetstone Johnston v knihe „Súkromný život Rimanov“ napísal: „po vode a mlieku bolo víno obyčajným nápojom Rimanov všetkých tried.“

Medzi Rimanmi bolo víno tak obľúbené, že sa dalo nazvať ich národným nápojom!

Starí Rimania miešali svoje víno s vodou, aby ho zriedili, pretože sa to považovalo za cnostné, keď mohli dlho popíjať víno bez toho, aby boli príliš opití. Nezmiešané víno sa považovalo za nebezpečné: mnoho gréckych básní ho lamentovalo ako príčinu predčasnej smrti.

Cleomenes, tvrdý kráľ Sparty, nedokázal zvládnuť víno „skýtskym spôsobom“ (bez vody), namiesto toho sa dostal do šialenstva. Plínius starší spomína jedno víno, ktoré by vydržalo zmiešanie s osemnásobkom vlastného množstva vody.

Víno bolo tiež rôzne dochucované. Napríklad Passum bolo silné a sladké hrozienkové víno, pre ktoré je najstaršia známa receptúra kartáginského pôvodu; Mulsum bola čerstvo vyrobená zmes vína a medu; a Conditum bola zmes vína ktorá dozrievala. Recept Conditum Paradoxum bola na zmes vína, medu, korenia, rebríčka, datlí, mastichy a šafranu, varených a uložených na neskoršie použitie. Ďalší recept požadoval pridanie morskej vody, smoly a kolofónie do vína.

Vďaka rímskej viere, že víno je každodennou nevyhnutnosťou, bol to nápoj „demokratický“ a všadeprítomný; v rôznych formách bol k dispozícii otrokom, roľníkom a aristokratom, rovnako mužom i ženám.

Na zabezpečenie stáleho zásobovania rímskych vojakov a kolonistov vínom sa vinič a výroba vína rozšírili do všetkých častí rímskej ríše !

Freska zobrazujúca Merkúra (boh obchodu) a Bakcha (boh vína) v Pompejach, jedným z najdôležitejších vinárskych centier rímskeho sveta.
Autor fotografie: DANILE FLORIO. Zdroj: Wikipedia.

Cena vína sa výrazne líšila, niektoré vína boli drahé a vyhradené pre elitu a iné lacné a cenovo dostupné. Vojaci a otroci, pre ktorých bolo ťažké zohnať víno, často pili zmes octu a vody zvanú posca. Posca bola obľúbeným nápojom medzi starorímskymi vojakmi a chudobnými roľníkmi. Spravidla sa vyrábala tak, že sa zalialo víno nízkej kvality a potom sa pridalo korenie, aby malo lepšiu chuť.


Pivo sa v starom Ríme všeobecne považovalo za horší nápoj ako víno a primárne sa konzumovalo iba v regiónoch ríše, ktoré neprospievali pestovaním hrozna.

Predpokladá sa, že pivo vo svojom začiatku prieniku do Rímskej ríše nebolo obľúbené a nepredávalo sa. Bol to jednoduchý nápoj, varený trochu primitívne. Bolo z veľkej časti vyhradené pre nižšiu triedu a ani tam nebolo mimoriadne populárne. Pivo sa bežne predávalo asi za jednu tretinu ceny lacnejších vín. Aj keď bolo pivo mimoriadne lacné, pravdepodobne sa stále kupovalo iba pri určitých príležitostiach, pretože kvôli jeho tendencii k znehodnocovaniu bolo potrebné spotrebovať ho pomerne rýchlo.

Pivo sa tiež konzervovalo oveľa ťažšie ako víno. Bez použitia chmeľu bolo v týchto časoch pivo mimoriadne náchylné na znehodnoteniu a bolo ho potrebné skonzumovať krátko po uvarení. Ďalším dôvodom nepopularity piva bolo to, že víno sa nachádzalo v starom Ríme oveľa dlhšie, bolo oveľa stabilnejšie a bolo ho možné pred konzumáciou uskladniť.

Varenie piva bolo najpopulárnejšie v najsevernejších oblastiach rozsiahlej Rímskej ríše. Nie je veľkým prekvapením, že tieto regióny sú dnes známe tým, že varia niektoré z najlepších svetových pív. Vykopávky rímskeho vojenského tábora v Castra Regina (dnešný Regensburg, Nemecko) odhalili dôkazy o varení piva, ktoré sa javili ako dosť rozsiahle. Zdá sa, že na tomto mieste na Dunaji sa začalo s rozsiahlym varením okolo roku 179 BC.. Krátko potom, čo komunitu postavil Marcus Aurelius. Aj keď sa pivo stále považovalo za barbarské a vyhradené pre nízku triedu, varenie piva sa tu v dnešnom Nemecku naďalej rozvíjalo. Práve z tohto pôvodu sa pivo v Nemecku vyvinulo do umeleckej podoby a odtiaľ sa pivo rozšírilo po Európe.

Zdroje:

WIKIPEDIA. Ilustračný obrázok: Levy z armády, detail vytesaného reliéfu na Oltári Domitia Ahenobarbusa, 122-115 BC.. Autor fotografie: JASTROW. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Altar_Domitius_Ahenobarbus_Louvre_n3bis.jpg>

WIKIPEDIA. Wanted: Staroveké Grécko. [online]. [cit. 2023-09-24]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Starovek%C3%A9_Gr%C3%A9cko>

WIKIPEDIA. Wanted: Staroveký Rím. [online]. [cit. 2021-01-25]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Starovek%C3%BD_R%C3%ADm>

WIKIPEDIA. Wanted: Roman Empire. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Roman_Empire>

NELSON, Max. 2005. The Barbarian’s Beverage: A History of Beer in Ancient Europe. 2005. [online]. [cit. 2023-09-24]. URL:<https://scholar.uwindsor.ca/cgi/viewcontent.cgi?article=1025&context=llcpub>

IAN HORNSEY. Wanted: The Oxford Companion to Beer definition of Egypt. [online]. [cit. 2021-01-18]. URL:<https://beerandbrewing.com/dictionary/j6iwXXICgR/>

JEFFREY HAYS. 2008. Wanted: Drinks in ancient Rome. 2008. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<http://factsanddetails.com/world/cat56/sub369/item2070.html>

WIKIPEDIA. Wanted: Ancient Rome and wine. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_Rome_and_wine>

DORIAN CHRISTIAN. 2019. Wanted: Would you like the kind of beer the Romans drank? 2019. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://www.quadcitybeer.com/blog-podcast/2019/8/13/would-you-like-the-kind-of-beer-the-romans-drank-guest-blog-post>

ANONYM. Wanted: Roman brewers. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://www.romanobritain.org/2-arl_food/arl_roman_recipe_8_drinks_main.php>

TRUM, Matthias. 2002. Historische Darstellungen, Zunftzeichen und Symbole des Brauer- und Mälzerhandwerks. 2002. [online]. [cit. 2022-02-14]. URL:<https://www-schlenkerla-de.translate.goog/biergeschichte/brauerstern/html/geschichte.html?_x_tr_sl=de&_x_tr_tl=en&_x_tr_hl=en&_x_tr_pto=op,sc>

UNGER, Richar W. 2004. Beer in the Middle Ages and the Renaissance. University of Pennsylvania Press, 2004. 319 s. ISBN 13: 978-0-8122-1999-9

DAVID BUTTERFIELD. 2017. Wanted: An ancient history of heavy drinking. 2017. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://life.spectator.co.uk/articles/an-ancient-history-of-heavy-drinking/>