6. História piva: Starovek. Galia

Charakteristika doby

Starovekí Kelti boli rôzne kmeňové skupiny žijúce v častiach západnej a strednej Európy v neskorej dobe bronzovej a počas doby železnej (asi 700 pred Kristom až asi 400 nl). Tieto kmene a ich kultúra, ktoré starovekí spisovatelia nazývali Kelti, migrovali, a tak si vybudovali prítomnosť na územiach od Portugalska po Turecko. Hoci boli rôzne kmene a nikdy neboli jednotný štát, starí Kelti boli spojení keltským jazykom a výrazne sa podobali v umení, spôsoboch vedenia vojny, náboženstve a pohrebných praktikách. 

Opäť platí, že bez písomných záznamov z prvej ruky je ťažké rekonštruovať spletitosť starovekej keltskej spoločnosti . Napriek tomu vieme, že spoločnosť v mnohých keltských kmeňoch bola hierarchická. Na vrchole boli vládcovia a elitní bojovníci, potom to boli náboženskí vodcovia a úložiská zozbieraných vedomostí komunity, druidi, ktorí boli oslobodení od daní a vojenskej služby. Potom tu boli špecializovaní remeselníci, obchodníci, otroci a roľníci – zďaleka najväčšia skupina vo vidieckych a agrárnych spoločnostiach.

Keltské spoločnosti viedli najprv panovníci a potom volení náčelníci alebo, alternatívne, malá rada starších. Postupom času sa mnohé kmene spojili, aby si navzájom pomáhali, alebo sa stali závislými na inom, silnejšom, a tak platili nejaký druh holdu. Na konci tohto obdobia existovali veľké konfederácie kmeňov, ktoré sa spojili, aby čelili spoločnej hrozbe zo strany Rimanov.

Rimania poznali Keltov, ktorí vtedy žili v dnešnom Francúzsku, ako Galov. Územie týchto národov pravdepodobne zahŕňalo nížiny, Alpy a dnešné severné Taliansko.

Archeológovia už dlho predpokladali, že prví Kelti, ktorí žili v Európe pred viac ako 2 000 rokmi, dovážali stredomorské víno a keramiku, aby napodobňovali Grékov.

Historický autor starogrécky Herodotos napísal, „kelti majú radi alkohol.“

Ekonomické príležitosti, ktoré ponúkalo obchodovanie s vínom, priťahovalo rímskych obchodníkov k obchodovaniu s kmeňmi pochádzajúcimi z Gálie a Germánie, čo do týchto oblastí prinieslo rímske vplyvy ešte pred príchodom rímskej armády.

Pivo v tomto období

V dobe železnej bola Európa vystavená novému alkoholickému nápoju, stredomorskému vínu, prinajmenšom od založenia phokaianskej kolónie v Massalii v ca. 600 BC.. Etnografia ukazuje, že zavedenie nového nápoja môže mať ďalekosiahle účinky. Starogrécky historik Diodoros Sicílsky (*90 BC. +30 BC.) opisuje:

„Galovia sú mimoriadne závislí od používania vína a napĺňajú sa vínom, ktoré do ich krajiny privezú obchodníci, pijú ho nezmiešané, a keďže tento nápoj pijú bez umiernenia z dôvodu svojej túžby po ňom, sú opití. Upadnú do strnulosti alebo do stavu šialenstva. Preto mnohí z talianskych obchodníkov vyvolaných láskou k peniazom, ktorá ich charakterizuje, veria, že láska k vínu týchto Galov je ich vlastným darom z nebies. Za takúto prepravu vína na splavných riekach pomocou člnov a po rovine na vagónoch získajú neuveriteľnú cenu; lebo výmenou za pohár vína dostanú otroka a za nápoj dostanú sluhu.“ (V.26.3)

Chuť vína nemalo takú elegantnú chuť, na akú sme zvyknutí. Ale splnilo to, že sa opili.

Diodoros opisuje pozorovanie vzťahu hosťa a Galov v Odyssey: „pozývajú na svoje hostiny cudzincov a až po jedle sa opýtajú, kto sú a aké veci majú.„

„Kelti pri večeri sú fascinujúco pozorovaný, čiastočne kvôli extravagantným fúzom aristokratov, ktoré sa zamotajú do jedla a keď pijú, nápoj prechádza akoby cez cedník“ (Diodoros) V.28.3).

Pokiaľ ide o hygienu, „keltské“ spôsoby stravovania boli pre stredomorských pozorovateľov veľmi zaujímavé:

„Ich jedlo pozostáva z niekoľkých bochníkov chleba, a z veľkého množstva mäsa pripraveného vo vode alebo praženého na uhlí alebo na rožni. To jedia pre istotu čisto, ale s levím apetítom, oboma rukami uchopia celé kĺby a odhryznú ich z kosti; ak sa však niektorý kúsok ukáže ako ťažko odtrhnuteľný, odrežú ho malým nožom, ktorý leží po ruke v jeho puzdre v špeciálnej krabičke.“ (Poseidonios, Athenaeus IV, 151).

Literárne pramene zobrazujú správanie „Keltov“ na Trinkfeste ako úplne negrécke. Okrem toho, že Kelti jedli rapídne a veľa pili, trávia svoje bankety hádkami alebo dokonca vzájomnými bojmi, namiesto toho, aby diskutovali o filozofii alebo speve poézie:

„Kelti majú niekedy počas večere gladiátorské zápasy. Po zhromaždení, v podpazuší sa oddávajú fingovaným bitkám a navzájom si trénujú finty; niekedy postúpia dokonca až k tomu, že sa navzájom zrania, a potom, podráždení tým, ak spoločnosť nezasiahne, idú tak ďaleko, že zabíjajú.“ (Poseidonios, v Aténai IV.154)

„A je ich zvykom, dokonca aj počas jedla, chopiť sa akejkoľvek triviálnej záležitosti ako príležitosti na ostrý spor a potom navzájom vyzvať na jediný boj bez ohľadu na ich životy; pretože medzi nimi prevláda viera Pytagorova, že duše ľudí sú nesmrteľné a že po stanovenom počte rokov začnú nový život, duša vstúpi do iného tela.“ (Diodoros V.28.5-6)

Zistenia zverejnené v časopise PLOS ONE, vrhajú svetlo na to, ako sa pitné zvyky týchto ľudí líšili v závislosti od spoločenskej triedy a príležitosti.

Výskumy naznačujú, že na pitie gréckeho vína a miestneho piva používali dovezené aj miestne vyrobené nádoby na pitie – bojovníci pili proso, zatiaľ čo elity pili pivo z jačmeňa alebo pšenice.

Vedci chemicky analyzovali organické zvyšky, ktoré zostali na 99 keramických fragmentoch z doby okolo roku 500 pred Kristom, zhromaždených na starobylom hradisku Vix-Mont Lassois – alebo hradisku – v Burgundsku. Analyzovali fragmenty hrnčiarskych nádob zo štyroch miest na danom mieste. Zistilo sa, že v nádoboch z obi dvoch hradísk boli vždy len zvyšky piva, pravdepodobne z jačmenného alebo pšeničného piva.

Pivo bolo veľmi viditeľnou súčasťou kultúry doby železnej v celej Európe od pití z rohov, kotlov, pohárov a podobne sa pivo objavuje všade.

„Ak žijete v spoločnosti, kde nemáte prístup k čistej vode, najlepšie je piť pivo, má to veľký vplyv na výživu,“ uviedol profesor Stockhammer. Veľa piva však malo nízky obsah alkoholu a používalo sa na dennú hydratáciu, pretože alkohol by zabil baktérie prítomné vo vode.

Keltské slovo pre slad bolo „brace“, čo je pravdepodobne pôvod anglického „brew“ a nemeckého „brauen.“ Keltská výroba piva prebiehala tak, že pravdepodobne namočili zrno a potom ho nechali kvasiť reakciou s divými kvasinkami vo vzduchu. Získaný nápoj bol s najväčšou pravdepodobnosťou kašovitý odvar s prídavkom rôznych bylín. Ranný „ALE“ mohol obsahovať, popri základnom zdroji živín: škrobu, ovocí, mede, mnohých druhoch rastlín, korení aj iné napríklad omamné látky. To čo pivo neobsahovalo bol chmeľ.

Paulus Orosius (asi 375 – po roku 420 AD) tento nápoj nielen spomenul, ale aj opísal, ako sa vyrába. Hovorí o Numanťanoch (v Ibérii), ktorí používali nápoj „ktorý nebol vínom“.

„so šťavou z pšenice vyrobenou zručnosťou, túto šťavu zahriatím [calefactio] nazývali caelia. V skutočnosti sa týmto ohňom aktivuje potencia zrna namočenej obilniny, ktorá sa potom vysuší a po rozomletí na múku zmieša s mäkkou šťavou.“

Paulus Orosius 

so šťavou z pšenice vyrobenou zručnosťou, ktorú šťavu nazývali caelia zo zahriatia [ calefactio ]. V skutočnosti sa týmto ohňom aktivuje potencia zrna namočenej obilniny, ktorá sa potom vysuší a po rozomletí na múku zmieša s mäkkou šťavou. 

Raní Kelti boli dosť inteligentní na to, aby varili rôzne druhy piva. Už vieme, že používajú rôzne druhy obilnín. Prečo teda nevyrábať rôzne druhy piva? Jeden na skutočné opitie sa a druhý, ktorý je na každodenné pitie.

Miesto Roquepertuse leží v Provensálsku vo vnútrozemí od juhovýchodného pobrežia Stredozemného mora Francúzska. Od neskorej doby bronzovej (asi 1400-750 BC.) do neskorej doby železnej (asi 450-25 BC..) miestni obyvatelia pestovali jačmeň, proso a emmer (aj ho sladovali) a všetky zrná používali pri starodávnom varení piva. Kľúčom k miestu Roquepertuse je pec, objavená len dva metre od veľkej koncentrácie vyklíčeného zuholneného sladu. Je pravdepodobné, že jačmeň bol namočený v jednej časti budovy a potom vysušený v peci. Slad bol pravdepodobne oveľa zaúdený. Vzhľadom na obmedzenia pecí z doby železnej to nebol jediný rozdiel od použitia moderných sladov a súčasného moderného piva.

Zdroje:

WIKIPEDIA. Ilustračný obrázok: Vercingetorix odhodil svoje zbrane k nohám Júliusa Cézara. Autor maľby: Lionel Royer  (1852–1926). [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Siege-alesia-vercingetorix-jules-cesar.jpg>

CARTWRIGHT, Mark. 2021. Ancient Celts. 2021. [online]. [cit. 2022-12-05]. URL:<https://www.worldhistory.org/celt/>

JEFFREY HAYS. 2008. Wanted: Drinks in ancient Rome. 2008. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<http://factsanddetails.com/world/cat56/sub369/item2070.html>

WIKIPEDIA. Wanted: Ancient Rome and wine. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_Rome_and_wine>

DORIAN CHRISTIAN. 2019. Wanted: Would you like the kind of beer the Romans drank? 2019. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://www.quadcitybeer.com/blog-podcast/2019/8/13/would-you-like-the-kind-of-beer-the-romans-drank-guest-blog-post>

ANONYM. Wanted: Roman brewers. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://www.romanobritain.org/2-arl_food/arl_roman_recipe_8_drinks_main.php>

DAVID BUTTERFIELD. 2017. Wanted: An ancient history of heavy drinking. 2017. [online]. [cit. 2021-01-26]. URL:<https://life.spectator.co.uk/articles/an-ancient-history-of-heavy-drinking/>

WIKIPEDIA. Wanted: Kelti. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Kelti>

ZOE KEAN. 2019. Wanted: Early Celts drank local beer and imported wine from Greece more than 2,000 years ago. 2019. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://www.abc.net.au/news/science/2019-06-20/ancient-celts-drank-imported-wine-and-local-beer-archaeologists/11218012>

THE UNIVERSITY OF TEXAS AT AUSTIN. Wanted: The „Celtic“ Drinking Banquet. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://www.laits.utexas.edu/ironagecelts/drinking.php>

LISA GRIMM. 2011. Wanted: Beer Prehistory: Celtic Beer from France. 2011. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://drinks.seriouseats.com/2011/11/beer-prehistory-celtic-beer-from-france.html>

CLARE WILSON. 2019. Wanted: Ancient Celts were partial to beer, mead and imported Greek wines. 2019. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://www.newscientist.com/article/2206989-ancient-celts-were-partial-to-beer-mead-and-imported-greek-wines/#ixzz6kjZvqryy>

MAXIME RAGEOT, ANGELA MÖTSCH, BIRGIT SCHORER et al., 2019. Wanted: New insights into Early Celtic consumption practices: Organic residue analyses of local and imported pottery from Vix-Mont Lassois. 2019. [online]. [cit. 2021-01-27]. URL:<https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0218001>

KUROPATNICKI, Andrzej. (2013). Ale and Beer as Staple Drinks in Medieval and Early Modern England. Annales Academiae Pedagogicae Cracoviensis, Studia Anglica III. 142-157.

BOUBY, L., BOISSINOT, P. & MARINVALar, P. 2011. Never Mind the Bottle. Archaeobotanical Evidence of Beer-brewing in Mediterranean France and the Consumption of Alcoholic Beverages During the 5th Century BC. Hum Ecol 39, 351–360 (2011). https://doi.org/10.1007/s10745-011-9395-x

ABEILLE, Katarína. 2020. Boli tu dávno pred Slovanmi a zanechali u nás výraznú stopu. Čo vieme o Keltoch na našom území. [online]. [cit. 2022-05-18]. URL:<https://hnonline.sk/history/starsie-dejiny/2107704-boli-tu-davno-pred-slovanmi-a-zanechali-u-nas-vyraznu-stopu-co-vieme-o-keltoch-na-nasom-uzemi>

WIKIPEDIA. Wanted: Laténska doba na Slovensku. [online]. [cit. 2022-05-18]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Lat%C3%A9nska_doba_na_Slovensku>