10. História piva: Včasný stredovek. Slovania, Vikingovia

Charakteristika doby

Včasný stredovek alebo raný stredovek je obdobie stredoveku od 5. do 11. storočia. Je charakterizované príchod Slovanov v polovici 5. a v 6. storočí na územie Podunajska a spája sa so zánikom rímskej moci na prelome 4. a 5 storočia a tlakom Hunov.

Slovo „Slav“ (Slovan) sa objavuje v polovici 5. a 6 storočia takmer naraz v troch rôznych literárnych tradíciach a to v gréckej, latinskej a sýrskej. Traja autori Procopius z Ceasarei, Jordanes a sv. Ján z Efezu zaznamenávajú situáciu, že na severnom brehu stredného a dolného Dunaja vzniká spoločenstvo, ktoré má takéto meno. Slovo sa objavuje v gréckej a latinskej forme.

V najstaršej kultúrnej tradícii Povesti dávnych liet“ (Tale of Bygone Years) sa tento význam nachádza v podobe SLOVLEN.“

Slovania žijúci v Strednej Európe boli neustále atakovaní Avarmi, ktorí ich drancovali a žiadali platenie poplatkov. Slovania neprišli do neobývaného priestoru, počas svojho putovania a ďalšieho života na tomto území sa určite miesili s potomkami národov, ktoré tu žili pred nimi.

Kráľ Samo. Zdroj: Wikipedia.

Samova ríša bol štátny útvar (nadkmeňový zväz) Slovanov v strednej Európe zhruba v rokoch 623 –658. Viedol ho (pravdepodobne) franský kupec Samo.

Tieto udalosti boli podrobne zaznamenané vo Fredegarovej kronike:

„Muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonského (Senonago), priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom prezývaných Vinidmi.

Fredegar

Je veľmi pravdepodobné, že Samo Slovanov poznal, keďže Frankovia poznali otroctvo a otrokov nazývali pojmom Sclavi, čo je aj latinské i grécke pomenovanie Slovanov.

V slovenskej historiografii sa Samo považuje za jedného z prvých významných panovníkov uceleného štátneho útvaru, rozprestierajúceho sa na území dnešného Slovenska.

Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Avarom, kupec Samo s nimi tiež postupoval vo vojsku. A tu ukázal takú veľkú schopnosť proti Avarom, že to vzbudilo obdiv a nesmierny počet z nich bol mečom Vinidov. Vinidi, spoznajúc Samovu užitočnosť, si ho zvolili za kráľa nad sebou a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Avarom. S jeho rozvahou a schopnosťami Vinidi vždy porazili Avarov.“ 

Fredegar

Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (lat. Magna Moravia) bol politický útvar, ktorý mal veľa atribútov štátu (stmelujúce sa kniežatstvá) existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom.

Panovníkmi krajiny boli: Mojmír I. (833-846), Rastislav (846870), franskí správcovia Viliam a Engelšalk, Slavomír (871), Svätopluk (871-894), Mojmír II. (894-(906/907)), Svätopluk II. (894-?899/906).

Mapa uzemia Veľkéj Moravy.
Zdroj: Wikipedia.

O Slovanoch usídlených na územiach dnešných slovanských štátov sa vie málo. Veľkým problémom pri indentifikácii a správnom opise skorého ranného stredoveku u Slovanov je nedostatok zdrojov. Písomná forma prišla na naše územie príchodom sv. Cyrila a Metoda v roku 863/864, kedy Cyril zo Solúna vytvoril hlaholiku z ktorej neskôr vzišla cyrilika a azbuka.

Tak ako niečo vznikne, tak i zanikne a stalo sa to aj s Veľkomoravskou ríšou. Za hlavnú príčinu zániku starej Moravy niektorí historici pokladajú starých pohanských Maďarov, ktorí všetko zničili, kam vtrhli. Ak však vychádzame z hodnoverných historických záznamov, zistíme, že stará Morava by pravdepodobne zanikla aj v tom prípade, keby starých ázijských Maďarov nebolo. V našich staroslovenských písomných pamiatkach, ktoré pokladám za najviac hodnoverné a objektívne, sa ako jeden z dôvodov zániku starej Moravy uvádzajú aj vnútorné rozpory medzi Moravanmi a najmä medzi synmi Svätopluka I., ktorí sa nedokázali zjednotiť.

Socha kniežaťa Arpáda.
Zdroj: Wikipedia. Autor: Váradi Zsolt.

V roku 890 si sedem maďarských vojvodov zvolilo Arpáda za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom).

Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896

Arpád sa stal vládcom kmeňov a pod Arpádovým velením snáď v roku 902 alebo 903 porazil vojsko Veľkej Moravy. V roku 906 však bol porazený bavorskými vojskami a veľkomoravským kniežaťom Mojmírom II.

Posilnenia svojej pozície sa Arpád dočkal vďaka Frankom, ktorí pozvali na rokovania a zabili maďarských veľmožov. Arpád viedol vojnu proti Bavorom, ktorých v roku 907 poráža pri Brezalauspurcu (dnešná Bratislava). Pretože sa nezachovali pramene o zapojení vojsk Veľkej Moravy, s rokom 907 je už spojený rozpad Veľkej Moravy a slovanské kniežatá sa podriaďujú vo výbojných bitkách Maďarom.

Arpád zomrel vraj v v roku 907.

Počas tohto obdobia nastáva usídľovanie Maďarov v Podunajskej nížine a preberanie kultúry a spôsobov obrábania pôdy od vyspelejších slovanských susedov.

Po rozvrátení Veľkomoravskej ríše sa maďari stali veľmi vážnym susedom východofranskej ríše. Nemecký cisár Otto I. so znepokojením sledoval rozpínavosť maďarských kmeňov a preto sa rozhodol pre ťaženie. Bitka pri rieke Lech bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskom Nemeckého kráľovstva a vojskom Starých Maďarov, ktorá sa uskutočnila 10. augusta 955 neďaleko mesta Augsburg v Nemecku. Nemecký kráľ Otto I. za podpory viacerých európskych vladárov tu zastavil postup staromaďarských kmeňov do západnej Európy. Bola to definitívna porážka starých Maďarov. Podľa ústnej tradície sa z bitky pri Lechu vrátilo len sedem maďarských bojovníkov. Ich výpravy po tejto bitke nepokračovali. Prešli z kočovného spôsobu života na usadlý a usadili sa približne v dnešnom Maďarsku a okolitých krajinách, kde prebrali spôsob života od poľnohospodársky vyspelejších miestnych Slovanov.

Bitka pri rieke Lech. Nemecké jazdecké jednotky. Zdroj: Wikipedia.

Jediný z kmeňov ktorý sa Bitky pri rieke Lech nezúčastnil boli Arpádovci. Arpádovci po tejto katastrofe zjednotili maďarské kmene, na čele arpádovského kmeňa stál Gejza. Ten neskôr prijal kresťanstvo od pražského biskupa Vojtecha a vytvoril tak základy ktoré mohol zužitkovať jeho syn panovník Štefan I.

V čase, keď Štefan preberal vládu od svojho otca veľkokniežaťa Gejzu, bolo Uhorsko konglomerátom viac či menej nezávislých uhorských kniežatstiev. Arpádovci však kontrolovali jeho najvyspelejšie časti (Zadunajsko, teda dnešné Maďarsko západne od Dunaja a Nitriansko, ležiace na území dnešného Slovenska). Štefan I. získal prvé skúsenosti s vládnutím ako údelné knieža v Nitre, kde pred ním vládol jeho strýko Michal. Štefan mal hneď po svojom nástupe veľké problémy. Gejza zomrel v roku 997 a proti Štefanovi sa hneď postavilo šomoďské knieža Kopáň. Mladému Štefanovi vtedy výrazne pomohli slovanské kniežatá Hunt a Poznan, vďaka ktorým bolo Kopáňovo vojsko porazené a on sám padol v boji.


Pivo v tejto dobe

Cassius Dio (okolo  155  – okolo  235 AD) rímsky historik a senátor gréckeho pôvodu napísal, že ľudia v Panónii (smerom k dnešnému Srbsku, Slovinsku a susedným oblastiam) jedli a pili jačmeň aj proso. 

Už pri presídľovaní a posilňovaní slovanských národov (západných, východných, severných a južných) celkom vedome existovali tradície prípravy hlavných pitných nápojov zo sladu (nemecký brauen, brut – sládok piva), kvas (od „kvass,“ „kvassnik“- opilec), med (latinsky mulsum).

Slovo „pivo“ je slovanského pôvodu. Je to synonymum dvoch slov a to slova „piť“ a „voda. Z týchto dvoch slov postupne vzniklo slovo „pi-vo. Predtým slovo „pivo“ v skutočnosti neznamenalo konkrétny nápoj, ale akúkoľvek pitnú tekutinu. Pivovarnícki majstri sa nazývali „brovári“ a miesta, kde sa varilo pivo, sa nazývali „brovary.“

O tom, že tento nápoj pili Slovania, svedčia texty piesní a kroniky, rozprávky a eposy: „… a bol som tam a popíjal medové pivo.“

Kvass je tradičný slovanský a baltský kyslý nápoj, ktorý sa pripravuje na základe kvasenia sladovej múky (raž, jačmeň) alebo zo suchého ražného chleba , niekedy s prídavkom vonných bylín, medu, plástu, tiež môže byť vyrobený z červenej repy, ovocia, alebo bobúľ. Obsah alkoholu sa pohybuje od 0,5 do 2%.

Jeho prvá zaznamenaná historická zmienka pochádza z roku 996.  

Kvass. Zdroj: Wikipedia. Autor: Mr.Icon.

Richar W. Unger (2013) v knihe Beer in the Middle Ages and the Renaissance píše, základ slova „chmeľ“ má uralsko-altajský aj turecký pôvod. Objavil sa prvý v slovanských jazykoch, než sa vynoril v severo-germánskych. Okrem toho „Môže byť pravda, že pivné a intoxikačné slová sú spojené s chmeľovými slovami v staroslovanskom, estónskom, letickom, fínskom jazyku atď., a nie v germánskych alebo románskych jazykoch.“ Prvá zmienka o chmele vo folklóre severovýchodnej Európy v kombinácii s jazykovými dôkazmi spájajúcimi chmeľ s intoxikáciou naznačuje, že pestovanie a použitie rastliny sa šírilo zo strednej Ázie a Juhu.

Slavistická štúdia Sorina Paligu 100 základných koreňov slov: „Niektorí lingvisti predpokladajú, že termín „chmeľ“ bol vypožičaný z orientálneho alebo kaukazského jazyka, rozšírený možno tureckými Bulharmi do Európy.  V mnohých európskych krajinách existujú podobné alebo identické formy jazykoch. Rozhodujúcu odpoveď na tento problém môže ponúknuť paleobotanický výskum, ktorý by identifikoval originálny pôvod tejto rastliny. Môže ísť o termín predindoeurópsakeho jazyka zdieľaný aj niektorými orientálnymi jazykmi. Neexistuje žiadny argument podporujúci hypotézu, že chmeľ priniesli do Európy orientálni ľudia; môže to byť skôr zahrnuté do veľkej kategórie botanického výrazu špecifického pre európske jazyky Portugalsko- indoeurópskej rodiny.

Zborník z prvej celoslovenskej konferencie Pivovarníctvo, sladovníctvo a chmeliarstvo na Slovensku v minulosti. Zostavil: Milan Petráš.

„Podľa správ neskoro romantických dejepiscov umenie varenia piva poznali už aj starí Slovania, ktorí sa usídlili v Strednej a juhovýchodnej Európe. Konkrétne analista Priscos uvádza, že Slovania bývajúci v Potisí ho pohostili nápojom vyrobením z jačmeňa.

Nevedno, či išlo skutočne o pivo, lebo všetci ostatní autori zhodne o slovanoch uvádzajú, že z opojných nápojov konzumovali hlavne medovinu. Kríza slovanského brtníctva po príchode do nových sídiel však viedla k zmene aj v oblasti prípravy nápojov.

Intenzívne obilninárstvo vytváralo predpoklady pre spracovanie jačmeňa (ale aj prosa) na slad a následné na varenie piva. Nenáročná technológia jeho prípravy umožňovala variť pivo v prakticky v každej domácnosti, Je však isté, že získanie výrobných skúseností a najmä nároky na vyššiu kvalitu výsledného produktu si už vo včasnom stredoveku vyžadovalo určitú špecializáciu.

Preto sa už v období Veľkej Moravy začala organizovať široká rozvetvená služobnícka organizácia výrobcov alebo služobníkov, ktorí vyrábali niektoré výrobky alebo poskytovali presne stanovené služby vládnucej vrstve. Spomedzi širokej palety najrôznejších služobníkov sa vyčlenila aj osobitná skupina prepravujúca rôzne druhy nápojov medzi nimi prirodzene aj slad a pivo“ (Lukačka, In: Petráš 1993, s. 25).


Vikingovia – charakteristika doby

Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii
v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikinskými nájazdmi.

Vikingovia je moderný názov pre námorníkov pôvodom zo Škandinávie (dnešné Dánsko, NórskoŠvédsko), ktorí od konca 8. do konca 11. storočia podnikali nájazdy, piráti, obchodovali a usadili sa v niektorých častiach Európy. Ich cesty viedli do Anglicka, na Island, Grónsko a Vinland ako aj na východ a na juh cez Rusko do Konštantínopolu, Iran, a Arábie. V krajinách, ktoré prepadli a usadili sa, je toto obdobie známe ako vikingský vek a pojem „Viking“ tiež bežne zahŕňa obyvateľov severských domovských krajín.

Mimo toho, že boli Vikingovia obávaním bojovníkmi a postrach európskych krajín, boli to aj osadníci ktorí kolonizovali nové krajiny Island a Grónsko a ako moreplavci v roku 1000 A.D. objavili kontinent Ameriku Leif-om Eriksson-onm.

Loď „Wikingská Saga“ od Burgharda Pieskeho.
Autor fotografie: Winof. Zdroj: Wikipedia.

V dobe Vikingov súčasné národy Nórsko, Švédsko a Dánsko neexistovali, ale boli do značnej miery homogénne a podobné v kultúre a jazyku, aj keď trochu odlišné geograficky. Slovanské a vikingské kmene boli „úzko spojené, bojovali medzi sebou, miešali sa a obchodovali“. V stredoveku bol tovar prenesený zo slovanských oblastí do Škandinávie a Dánsko by sa dalo považovať za „taviaci kotol slovanských a škandinávskych prvkov“. Tvrdí sa, že prítomnosť Slovanov v Škandinávii je „významnejšia, ako sa doteraz predpokladalo.“


Alkohol hral neoddeliteľnú súčasť vikingskej kultúry. Severské národy si boli vedomé nebezpečia a nebezpečenstva opilstva. To sú slová veľkého boha Óðinna, varujúceho pred opilstvom a neobmedzeným pitím.

Hávamál 

Byrþi betri berrat maþr brautu at,
an sé manvit mikit;
auþi betra þykkir þat í ókunnun staþ,
slíkt es válaþs vera.

Esa svá gott, sem gott kveþa,
öl alda sunum,
þvít fæ'ra veit, es fleira drekkr,
síns til geþs gumi.

Óminnis hegri heitr sás of ölþrum þrumir,
hann stelr geþi guma;
þess fugls fjöþrum ek fjötraþr vask
í garþi Gunnlaþar.

Ölr ek varþ, varþ ofrölvi
at ens fróþa Fjalars;
þvi's ölþr bazt, at aptr of heimtir
hverr sitt geþ gumi.

Hávamál je predstavená ako samostatná báseň v Codex Regius z 13. storočia, zbierke staronórskych básní z vikingského veku. Verše poskytujú rady pre život, správne správanie a múdrosť. Slová boha Óðinna, varujú pred opilstvom a neobmedzeným pitím. Napriek tomu bolo pitie alkoholických nápojov významnou črtou škandinávskeho života vo vikingskej dobe. Alkohol bol darom bohov a tak, ako ho bohovia zdieľali s ľuďmi, očakávalo sa, že ho budú ľudia zdieľať medzi sebou navzájom a preto v tejto kultúre pili všetci. Odin, boh, kráľ, pil iba víno a bol bohom alkoholu. Medzi jeho ďalšie atribúty patrila aj medovina. Medovina sa však považovala za nápoj bohov, z ktorého sa stal každý básnikom, alebo učencom.

Sumbl“– pitný večierok, koná náčelník vo svojej medovinovej sieni. Príkladom je báseň Beowulf (asi 700 – 1000 A.D.). Beowulf je legendárna postava hrdina Geatov, ktorí boli severo-germánskym národom obývajúcim súčasný Gotaland v južnom Švédsku. Postava bojuje proti sérii príšer a tiež vládne ako kráľ Geats približne 50 rokov. V básni bojovník Hrothgar hostí na večierku „sumbl“ svojich spolubojovníkov.


Jačmeň bol základným obilím ktorý bol počas vikingského a stredovekého obdobia pestovaný v Škandinávii a bol tiež jediným obilím pestovaným na Islande pred malou dobou ľadovou.

Pretože príprava piva spočívala vo varení z hľadiska bezpečnosti konzumácie ľudia pili pivo viac ako vodu. Škandinávia mala štyri hlavné druhy fermentovaných nápojov: pivo, medovinu, ovocné víno a syra (v podstate fermentované mlieko). Všetky pôvodne vyrábali a podávali ženy a varili ich doma, až kým sa do procesu nezapojili muži. 

Medovina, pivo a víno sa vyrábali rovnako. Ľudia naplnili nádobu vodou a postavili ju nad oheň, pridali med, priviedli zmes do varu. Po povarení umiestnil otvorenú nádobu pod ovocný strom, aby sa dielo zakvasilo divokými kvasinkami zo vzduchu. Ak si niekto chcel vyrobiť pivo, vynechal med a nahradil ho sladovým jačmeňom. 

Ovocné víno sa vyrábalo z akéhokoľvek druhu ovocia, ktoré sa našlo po ruke, víno vyrobené z hrozna sa dovážalo z Germánie alebo Francie a bolo veľmi drahé. 

Obsah alkoholu bol regulovaný množstvom pridaného cukru, ktorý mal formu šťavy zo stromov.

Roordahuizum picí roh, vyrobený v polovici 16. storočia striebrotesár Albert Jacobs Canter, držaný vo Frisianskom múzeu v Leeuwardene.

Po vykvasení sa nápoj nechal odležať a potom sa plnil do keramických džbánov a uskladňoval na neskoršie použitie alebo predaj. Kal z jačmeňa alebo medovo-bylinkovej kaše, ktorý zostal v kadi, sa používal na výrobu slabšieho (menej alkoholického nápoja) „barneolu“ pre deti.  Všetky tieto nápoje boli kyslé, pretože fermentovali na čerstvom vzduchu a tento druh kvasenia umožňuje aj bakteriálnu kontamináciu, ale zdá sa, že žiaden nápoj nebol taký kyslý a nechutný ako syra.  

Medzi časté nálezy archeologických vykopávok patria popraskané alebo spálené kamene ohňom. Tieto „Varné jamy“ sú primárne spájané so Škandináviou a datujú do doby bronzovej alebo staršej doby železnej (1500 B.C. – 550 A.D.). Nórsky sociológ Eilert Sundt počas výletu do Hedmarku v roku 1861 poznamenal, že na každej usadlosti sa našli kopce popraskaných kameňov ohňom. Keď sa ľudí pýtal na ich pôvod povedali mu, že sú to „Varné kamene“, ktoré sa používali na varenie piva predtým, ako boli dostupné železné hrnce.


Zdroje:

WIKIPEDIA. Ilustračný obrázok: Bitka medzi Slovanmi a Skýtmi – obraz Viktora Vasnetsova (1881). Umelec: Viktor Vasnetsov. [online]. [cit. 2021-02-11]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Early_Slavs#/media/File:%D0%91%D0%BE%D0%B9_%D1%81%D0%BA%D0%B8%D1%84%D0%BE%D0%B2_%D1%81%D0%BE_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D0%B0%D0%BC%D0%B8.jpg>

WIKIPEDIA. Obdobie sťahovania národov na Slovensku. [online]. [cit. 2021-03-11]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Obdobie_s%C5%A5ahovania_n%C3%A1rodov_na_Slovensku>

WIKIPEDIA. Samova ríša. [online]. [cit. 2021-03-10]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Samova_r%C3%AD%C5%A1a>

BEŇO, Michal. Samo: Franský kupec, ktorý si vďaka svojim znalostiam a odvahe vyslúžil medzi Slovanmi pozíciu kráľa. [online]. [cit. 2021-04-02]. URL:<https://refresher.sk/28587-Samo-Fransky-kupec-ktory-si-vdaka-svojim-znalostiam-a-odvahe-vysluzil-medzi-Slovanmi-poziciu-krala>

WIKIPEDIA. Veľká Morava. [online]. [cit. 2021-03-07]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava>

WIKIPEDIA. Uhorské kniežatstvo. [online]. [cit. 2021-03-07]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Uhorsk%C3%A9_knie%C5%BEatstvo>

CHREŇO, Ondrej. Počiatky, rozmach a zánik starej Moravy. [online]. [cit. 2022-06-15]. URL:<http://staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439837>

WIKIPEDIA. Bitka pri Lechu. [online]. [cit. 2021-03-07]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Lechu>

MALITA, Tomáš. 2020. Uhorsko 1 – Arpádovci. 2020. [online]. [cit. 2022-06-15]. URL:<https://www.youtube.com/watch?v=pz__rT4sNCc>

WIKIPEDIA. Arpádovci. [online]. [cit. 2021-03-07]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Arp%C3%A1dovci>

LYSÝ, Miroslav. 2018. Štefan I. – Kto bol zakladateľ Uhorského kráľovstva? 2018. [online]. [cit. 2022-11-14]. URL:<https://historickarevue.sme.sk/c/22528712/stefan-i-kto-bol-zakladatel-uhorskeho-kralovstva.html>

PALIGA, Sorin. 2005. 100 Slavic Basic Roots: once again on Slavic sъto and the Slavic ethnogenesis. Romanoslavica. 40. 67–86.

UNGER, Richard W. 2007. Beer in the Middle Ages and the Renaissance. University of Pennsylvania Press, 2007. 344 s. ISBN 9780812219999.

WIKIPEDIA. Квас. [online]. [cit. 2021-03-22]. URL:<https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B2%D0%B0%D1%81>

PETRÁŠ, Milan. 1993. Pivovarníctvo na Slovensku v stredoveku. In: Z dejín pivovarníctva, sladovníctva a chmeliarstva na Slovensku. Zborník z prvej celoslovenskej konferencie Pivovarníctvo, sladovníctvo a chmeliarstvo na Slovensku v minulosti. Trnava : Západoslovenské múzeum 1993. s. 25. ISBN 80-85556-04-9.

WIKIPEDIA. Vikingovia. [online]. [cit. 2021-03-22]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Vikingovia>

WIKIPEDIA. Vikings. [online]. [cit. 2021-03-11]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Vikings>

GUNNVÔR, Silfrahárr. 2021. Alcoholic Beverages and Drinking Customs of the Viking Age. [online]. [cit. 2021-03-22]. URL:<http://www.vikinganswerlady.com/drink.shtml>

MARK, Joshua J. 2019. Norse Alcohol & The Mead of Poetry. 2019. [online]. [cit. 2021-02-28]. URL:<https://www.ancient.eu/article/1307/norse-alcohol–the-mead-of-poetry/>

SKJALDEN. 2018. Viking Beer – Viking Children Drank Beer Every Day! [online]. [cit. 2022-05-07]. URL:<https://skjalden.com/viking-alcohol/>