16. História piva: Neskorý stredovek. Anglické kráľovstvo

Charakteristika doby

Počas tejto doby vládli títo králi:

• Edward I „Longshanks“ (r. 1272-1307)
• Eduard II. (r. 1307-1327)
• Edward III. (r. 1327-1377)
• Richard II. (r. 1377-1399)
• Henry IV. (r.1399-1413)
• Henry V. (r. 1413-1422)
• Henry VI. (1422-1461 a 1470-1471)
• Edward IV. (r. 1461-1470 and 1471-1483)
• Edward V. (Apr-Jun 1483)
• Richard III, (r. 1483-1485)
• Henry VII. (r. 1485-1509) ²

14. storočie znamenalo pre Anglicko ťažké obdobie a to či už v podobe vojen (za nezávislosť škótska, storočná ročná vojna proti francúzsku, vojna ruží medzi dvoma vedľajšími vetvami kráľovského rodu), alebo epidémií moru.³

V roku 1290 nastal spor o škótsky trón. Dvaja najväčší kandidáti boli normandskí rytieri Ján de Balliol a Róbert Bruce. Aby sa zabránilo občianskej vojne, Eduard I. bol pozvaný, aby spor vyriešil. Súhlasil pod podmienkou, že škóti uznajú anglickú nadvládu. Eduard I. sa rozhodol v prospech Jána de Balliol. V roku 1296 Eduard I. uväznil Jána de Balliola a vyhlásil sa za vládcu Škótska.¹⁵ Angličania žiadali vyššie dane, vojenskú podporu, čo následne vyústilo do ozbrojeného odporu. Na čele odboja stáli William Wallace a Andrew de Moray.⁴

William Wallace bol muž, ktorý sa narodil ako vodca. Z málo známych faktov, ktoré máme o ňom, je najjasnejšie to, že inšpiroval a viedol svojich mužov efektívne, niekedy barbarsky, v partizánskej vojne proti Angličanom, ktorú podporovala jeho vášeň pre pomstu a jeho láska k Škótsku. Spomedzi mnohých víťazstiev, ktoré Wallace získal, je pozoruhodná Bitka o Stirling Bridge. Tu Eduard I. zaneprázdnený kontinentálnou politikou, zveril Johnovi de Warrenneovi, grófovi zo Surrey a Sussexu a Hughovi de Cressingham plnú moc potlačiť akýkoľvek odpor. Pred samotným bojom anglickej armády s 50 000 pešiakmi a 10 000 škótskej armády Wiliama Wallacea vyslal gróf zo Surrey do škótskeho tábora dvoch dominikánskych bratov so žiadosťou „aby Wallace a jeho nasledovníci zložili zbrane a podriadili sa.“ ¹⁶ Odpoveď znela takto:

Ráno 11. septembra 1297 Angličania začali prechádzať cez úzky most cez Forth. Wallace a Moray v pozícii severozápadne od opátstva Craig zadržiavali svoje jednotky, kým neprešla asi polovica Angličanov. Potom zaútočili s takou náhlou zúrivosťou, že takmer všetkých, ktorí prešli, zabili alebo zahnali do rieky a utopili sa. Surrey so zvyškom svojej armády rýchlo ustúpil, najskôr zničil most, ale Škóti prešli brodom a prenasledovali ich. Surrey len s malým následkom utiekol do Berwicku a Yorku. V tomto období bolo Škótsko takmer bez okupácie. Dochoval sa list, v ktorom Moray a Wallace, píšuci z Haddingtonu 11. októbra, naliehali na hanzové mestá Hamburg a Lübeck, aby obnovili obchod so Škótskom, ktoré je teraz „zotavené vojnou z moci Angličanov“. Moray, ktorý bol zranený na Stirling Bridge, zomrel čoskoro potom. Wallace teraz spustošil Northumberland a Cumberland , vypálil Alnwick a obliehal Carlisle.¹⁵

Koncom roku 1299 sa Wallace rozhodol vycestovať do zahraničia s cieľom pokúsiť sa získať zahraničnú pomoc. Cestoval do Francúzska a odtiaľ do Ríma v nádeji, že pápež uplatní vplyv, a pokúsi sa obmedziť anglické deprivácie v Škótsku. Na späť do Škótska sa vrátil v 1303.¹⁴

5. augusta 1305 bol zajatý angličanmi. Následne prevezený do Londýna, kde bol väznený a vo Westminster Hall súdený za zradu, zo spáchania zverstiev. Po procese bol prevezený do Tower of London. Vyzliekli ho, ťahali za koňom do Elms v Smithfield. Tam bol povesený, ťahaný a škrtený obesením, no ešte za živa mu urobili emaskuláciu a pitvali ho, sťali mu hlavu a jeho telo rozrezali na štyri časti. Wallaceova hlava bola ponorená do dechtu a umiestnená na hrot na vrchole London Bridge. Wallaceove končatiny boli vystavené oddelene v Newcastli, Berwicku, Stirlingu a Perthe.⁵

Na pamätnej tabuli ktorá mu bola odhalená 8. apríla 1956 stojí:

„Hovorím ti pravdu: sloboda je to najlepšie. Synu, nikdy neži svoj život ako otrok.“

„Smrť a víťazstvo,“ – starý škótsky bojový pokrik.⁵

Počas 14. a 15 storočia vzrástla moc mešťanov a šľachty, pretože panovník sa na nich spoliehal pri financovaní drahých vojen. Spolupráca medzi šľachtou a mešťanmi sa stala základom pre ďalší politický vývoj, hlavne posilnila moc parlamentu a ľudu.³

Počas jesene a zimy roku 1314 zažila Británia obdobie extrémne vlhkého, „bizarného“ počasia; prívalové dažde zaplavili polia, úroda hnila a dobytok sa utopil. Základná potravina „chlieb“ bol čoraz vzácnejší, pretože uskladnené obilniny buď plesniveli, alebo boli „nevýživné.“ V dobrom roku sa dá očakávať dobrá návratnosť zasadeného obilia: Za každé zasiate zrno môžete získať späť až sedem zŕn. V roku 1315 bola situácia taká, že za každé dve zasadené zrná ste zožali jedno zrno. Ľudia si rýchlo uvedomili, že ak by si mali odložiť časť obilia na jarné siatie, zostalo by im len veľmi malá časť úrody na mletie múky a chlieb. V reakcii na to arcibiskup z Canterbury Walter Reynolds nariadil farským kostolom v celej ríši, aby sa zúčastňovali na „slávnostných procesiách“ v snahe získať priazeň u Boha. Kráľ Eduard II. a jeho parlament sa pokúsili o niečo praktickejšie a pokúsili sa odvrátiť alebo aspoň oddialiť hladomor prideľovaním a reguláciou cien potravín, aby každý mohol dostať aspoň niečo. Parlament stanovil cenu pšenice, oviec, dobytka, sliepok a vajec: 12 šilingov za „živú tučnú kravu“ a cent za dva tucty slepačích vajec.⁵ Zdokumentovaná je udalosť kedy sa Eduard II. 10. augusta 1315 zastavil v meste St. Albans a nedokázal pre seba ani pre svoj sprievod zaobstať chlieb; bol to ojedinelý prípad, keď sa anglický kráľ nemohol najesť.⁷

V rokoch 1337 až 1453 prebiehala medzi Anglickom a Francúzskom storočná vojna. Trvala síce v skutočnosti 116 rokov, prerušovali ju ale prímeria a obdobia relatívneho pokoja.¹⁷ Príčinou bolo, že na francúzsky trón začal robiť nárok anglický kráľ Eduard III. Zdôvodňoval to príbuzenským vzťahom s kapetovským rodom. Skutočné dôvody anglického záujmu však boli oveľa prozaickejšie. Angličania totiž v Gaskonsku a Normandii kontrolovali prístavy, ktoré získali ešte v časoch bojov Normanov o Britské ostrovy. Z nich vyvážali do Anglicka víno a dovážali vlnu a obilie.¹⁹

Prvé roky priniesli Angličanom úspechy. V roku 1346 porazil Eduard III. v bitke pri Kresčaku svojho francúzskeho rivala Filipa VI. Nasledovalo víťazstvo pri Poitiers, po ktorom Francúzsko pristalo na mier. V roku 1360 podpísalo v Brétigny-sur-Orge dokument, ktorým sa síce definitívne vzdalo strategického prístavu Calais i dŕžav v Akvitánii, ale Eduard si prestane nárokovať titul francúzskeho kráľa. Bojovať úplne neprestali, ale súperenie Anglicka a Francúzska nadobudlo väčší význam až po tom, ako na anglický trón nastúpil Henrich V. Od roku 1414 sa začal opäť hlásiť o právo na francúzsku korunu. Francúzi sa však nepoddali. Vďaka zreorganizovanej armáde sa im darilo Angličanov postupne vytláčať. Vlastenectvo a odhodlanie bojovať posilnili aj skvelé víťazstvá Johanky z Arcu. V polovici 15. storočia mali Angličania v rukách už len okolie Bordeaux. No i to chceli Francúzi späť. Stalo sa tak až v roku 1453.¹⁹

Približne 8. mája 1348 dorazil mor do Melcombe Regis na lodi, ktorá opustila Bordeaux pred niekoľkými týždňami. Koncom septembra dosiahla choroba epidemické rozmery. Odtiaľ sa rozšírila na vidiek. V roku 1351 pandémia utíchla, ale celé dediny a polia boli prázdne; chaty a domy zostali voľné; veľa plodín zhnilo na poli; zvieratá hynuli nenakŕmené a nenapojené. V Anglicku jednoducho nezostalo dosť nevoľníkov a roľníkov, ktorí by túto prácu vykonávali. Húfne zomierali aj aristokrati. Stredoveký hospodársky systém sa zrútil kvôli vysokej mortalite.⁷ Zmeny v hospodárstve viedli k vzniku novej triedy šľachty a šľachta začala vykonávať moc prostredníctvom systému nazývaného bastardský feudalizmus. Takmer 1500 dedín bolo opustených obyvateľmi a ženy a muži hľadali nové príležitosti v mestách.⁹ 

Sociálne nepokoje vzrastali a vyústili do roľníckej vzbury v roku 1381.¹⁰ Príčinou povstania bolo znevoľňovanie, zvyšovanie daní a zavádzanie nových daní, ktoré si vynútil úbytok obyvateľstva v morových epidémiách. Povstanie ovplyvnili myšlienky Johna Wycliffa (predchodcu Jána Husa). Na jeho čele stáli kazateľ John Ballo a šľachtic Wat Tyler. Povstalci dosahovali najprv značné úspechy a pri jednaniach s kráľom Richardom II. si vymohli zrušenie nevoľníctva nových daní. Keď sa však Tyler dostal do zajatia a bol sťatý, povstalci prišli o svojho vodcu a hnutie sa rozpadlo.¹¹

V 15. storočí bol v Londýne k hlavnému kanálu The Great Conduit pripojený ďalší zdroj pitnej vody z Westbourne, čo umožnilo nový, dodatočný odbočný kohútik v Cripplegate.¹² Upravovalo sa aj umiestnenie záchodov a od roku 1347 bolo zakázané vyhadzovať odpadky alebo trus do Temže. Dve rieky pretekajúce Londýnom, Walbrook a Flotila, však mohli byť použité na skládku ľudského odpadu, hoci obe tiekli do Temže, kde bolo takéto vyhadzovanie zakázané. V roku 1462 však bolo na základe nariadenia „Common Council“ zakázané vyhadzovanie do Wallbrooku a nariadili, aby bol potok vydláždený.¹³ 

Pivo v tomto období

Od konca 13. storočia sa cudzinci s trvalým pobytom v Anglicku stali bežnou súčasťou každodenného života. Mnohí obchodníci, členovia duchovenstva a remeselníci zo zámoria, sa tu rozhodli usadiť natrvalo, predovšetkým v mestských oblastiach. Okrem toho, že boli „inými,“ v mnohých smeroch formovali anglickú spoločnosť a prispeli k jej hospodárstvu, kultúre a stravovacím návykom. Jedným z menšinových vplyvov v Anglicku bolo zavedenie chmeleného piva „BEER – BIER,“ najprv ako dovážaného produktu na spotrebu a potom jeho výroby. Pred zavedením chmeleného piva existovalo v Anglicku po stáročia varenie piva „ALE.“ V skutočnosti „ALE“ počas celého stredoveku obsahoval nižší obsah percent alkoholu ako dnes. Predstavoval bežnú súčasť jedálnička obyčajných ľudí. Dospelí a deti väčšinou pili „ALE,“ nakoľko bola voda znečistená a považovaná za nezdravú, a víno bolo príliš drahé. Odhaduje sa, že každý pracujúci mohol skonzumovať jeden galón = 3,78 litra ALE-u denne. ALE bol jedným zo základných produktov a varili ho ženy v domácnosti, nakoľko jeho príprava bola jednoduchá.²⁰

V roku 1312 nachádzame jednu z prvých zmienok o cechu pivovarníkov, aj keď iba v Londýne.
Spoločnosť „Brewers Company“ dostala povolenie používať vodu na varenie piva z Great Conduit in Westcheap (predtým im bola žiadosť zamietnutá v roku 1310). Systém potrubí privádzal sladkú vodu do Londýna a vyzbierané peniaze boli použité na opravu potrubia. Súhlas však netrval tak dlho, pretože v roku 1337 odčerpávali pivovarníci toľko vody v nádobách nazývaných „tynes,,“ že používanie bolo zakázané a nádoby boli skonfiškované. Úplný názov spoločnosti pivovarov bol „Master Keepers or Wardens and Common- alty of the Mystery or Art of Brewers of the City of London“ a konsenzus panuje v tom, že svoje korene má na konci 12. storočia. Pivovarníci boli medzi prvými, ktorí sa začali organizovať v remeslách.³⁶

Okrem toho, že niektoré cechy poskytovali pivo chudobným, boli aktívne aj pri regulácii množstva uvareného piva a ceny, ktorá sa účtovala za daný predaj.

Nariadenie je zaujímavé, pretože zdôrazňuje dominantnú úlohu žien pri výrobe piva.³⁶

Za čias Eduarda II. v rokoch 1315 – 1317 zažilo Anglicko najničivejší hladomor (angl. Great Famine). V tom čase veľká väčšina obyvateľstva získavala 75% kalórií z obilnej stravy – z dietneho chleba, pottage (hustá polievka z obilnín, alebo zeleninovej polievky) a ALE-u. Neúroda v rokoch 1315 a 1316 v Anglicku vyhnala cenu obilia do bezprecedentných výšok. Počas prvých pätnástich rokov 14. storočia sa priemerná ročná cena pšenice v rokoch 1305-6 pohybovala od minima 3,95 šilingov o hmotnosti quarter do maximálnej ceny v rokoch 1314-15 za 8,36 šilingov. Počas neúrody v rokoch 1315-16 cena stúpla na 14,9 šilingov a v rokoch 1316-17 až na 15,99 šilingov. Kroniky uvádzajú ešte vyššie ceny pšenice, ktoré sa pohybujú od 20. rokov. do 40-tych rokov. Úroda pšenice v roku 1317 bola priaznivejšia s cenou 8,29 šilingov za quarter (štvrtina) a v rokoch 1318 až 1320 sa zaznamenala dobrá úroda, čo znížilo ceny pšenice na úroveň pred hladomorom. Neúroda sa vrátila v rokoch 1321-2, kedy sa priemerná cena štvrtiny pšenice zvýšila na 11,66 šilingov. Okrem neúrody pšenice v rokoch 1315-16, úrody ďalších dvoch významných obilnín, ovsa a jačmeňa boli taktiež mizerné, čím sa zintenzívnila núdza obyvateľstva.²¹

Kvôli nedostatku pšenice počas doby hladomoru vydal Eduard II. nariadenie, ktoré zakazovalo jej použitie pri varení piva.³⁰ 

Už od začiatku 14. storočia sa krčmy, hostince, taverny pravdepodobne rozšírili po celom Anglicku a existovali vo väčšine miest v severnej Európe. Mnohé anglické krčmy spravovali ženy. Do roku 1329 museli londýnske krčmy zatvárať v konkrétnu hodinu.²³

Anglické pivovarníctvo sa stalo špecializovanejšou činnosťou na komerčné účely a tento jav bol obzvlášť rozšírený v mestských oblastiach.²⁰ Devastácia obyvateľstva čiernou smrťou v rokoch 1346-1348 spôsobila pokles cien obilia, čo zvýšilo spotrebu piva a umožnilo zvýšiť jeho výrobu.²³ 

Od 50. rokov 14. storočia pramene jasne rozlišujú rozdiely medzi pivami, vždy zaznamenaným latinským výrazom „cervisia“ (ALE) a pivom, ktoré sa označuje rôznymi variáciami slova pochádzajúceho z ľudovej nemčiny, ako je: „BER, BEER, BIER a BEERE.“²⁰

Počas týchto dvoch storočí (14., 15.) čoraz viac ľudí prichádzalo cez Lamanšský prieliv, aby sa usadili v Londýne a iných mestách, najmä v juhovýchodnej časti krajiny. Anglická databáza prisťahovalcov zaznamenala viac ako 64 tisíc prisťahovalcov žijúcich v Anglicku počas rokov 1330 až 1550. Hlavnými oblasťami pôvodu týchto ľudí boli Belgicko, Holandsko, Luxembursko. Prisťahovalci si so sebou doniesli aj svoje zvyky a stravovacie návyky. Ich smäd po dobrom pive neutíchal a čoskoro začali dovážať aj pivné sudy a predávali ich ostatným v komunite prisťahovalcov. Koncom 14. storočia predávali chmelené pivo aj dokonca rodení Angličania. Jedným z dôvodov rastúcej chuti na chmelené pivo v Anglicku bolo, že anglickí vojaci bojujúci v storočnej vojne mali skúsenosť s týmto nápojom a chceli si ho dať.²⁹

Dopyt po pive sa zvyšoval, o čom svedčia aj pokuty udelené súdmi.²⁰

V meste Great Yarmouth sa od roku 1358 dovezené (chmelené) pivo nedovolene predávalo a pravidelne sa objavuje v záznamoch mestského súdu. Nie je však jasné, akými kanálmi sa pivo dostalo k flámskym prisťahovalcom, ktorí ho predávali.²⁰

Prvý oficiálny dôkaz dovezeného piva do Anglicka pochádza z roku 1361 z Great Yarmouth. Jacob Dodinesone z Amsterdamu zaplatil mýto za pivo. V roku 1365 traja hanzoví obchodníci, ktorí zrejme pochádzali z Hamburgu, zaplatili colnici v Bostone za náklad, ktorý zahŕňal pivo. Je možné, že v tomto bode pivo slúžilo výlučne potrebám prisťahovalcov z Nizozemska a hanzových miest.²⁰

V Exeteri, Devonshire, je zaznamenané, že v období 1365-1393. takmer 75 % všetkých domácností varilo a predávalo pivo, približne 29 % sa považovalo za „komerčných“ pivovarníkov, keďže počas tohto obdobia navarili desaťkrát viac. Záznamy neuvádzajú, ako často sa v domácnosti varilo, ani objem piva uvareného naraz.²⁹

Colné účty za rok 1371 a rok predtým ktoré sú zachované nám prezdradzujú, že sa v tom čase nejaké pivo nedovážalo, alebo nebolo zaznamenané. Navyše je nápadné, že medzi rokmi 1370 a 1380 bolo najmenej päť prisťahovalcov z Nizozemska, ktorí boli každý rok pokutovaní za maloobchodný predaj chmeleného piva. Je možné, že v tomto bode bola väčšina dovážaného piva oslobodená od mýta, pretože by bolo nelogické a nákladné, aby sa pivo najprv priviezlo do miest Lynn, Boston a následne transportované do Great Yarmouth. Vo všetkých prípadoch od Great Yarmouth a Lynn je však vždy jasný odkaz, že pivo bolo predané, ale neuvarené predajcom. Dokonca aj v Londýne, náš prvý dôkaz chmeleného piva pochádza až z roku 1372, kedy Henry Vandale dostal pokutu za kúpu štyroch sudov piva. Ani nič nenasvedčuje tomu, že by sa toto pivo vyrábalo v Anglicku. Pred 70-tymi rokmi 14. storočia mohol byť nižší dopyt po chmelenom pive, keďže anglický trh sa stále prispôsoboval novinke, takže nebola potrebná žiadna prísnejšia regulácia.²⁰

V 1371 bolo osem Flámov pokutovaných za predaj piva. V 1375 bolo päť osôb pred súdom v Lynn pokutovaných za predaj 26 sudov piva s falšovaným povelením, alebo sudy boli odpečatené. Dvaja cudzinci, Walter Couper a Echelberg Esterling, boli zodpovední za predaj 16 sudov, zatiaľ čo John de Coventry, Margaret Brumpton a Roger Paxman, všetci traja domorodci.²⁰

Až od 80. rokov 14. storočia sa dovoz piva stal pravidelnou súčasťou miestnych colných účtov v Great Yarmouth a ďalších prístavoch Anglicka.²⁰

Chart British Borough – listina práv a nariadení bola uvedená pred nárastom komerčného priemyslu v 14. storočí a zameriavala sa na malých príležitostných pivovarníkov. Charta položila základy pre nárast výroby piva v 14. storočí. V Londýne bola roku 1377 založená kancelária „ALKONNERRES“ ako oficiálnych degustátorov ALE-u a chmeleného piva BIER, BEER. Povinnosťou „ALKONNERRES“ bolo ochutnať čerstvo uvarený ALE alebo pivo, aby sa určila jeho kvalita, ako aj cena, za ktorú sa mohlo predávať verejnosti. Toto súdne nariadenie fungovalo na zamedzenie predaja „zlého piva“ na trhu. Takéto nariadenia sa rozšírili po celom Anglicku a mnohých ďalších kráľovstvách Európy ako prostriedok na ochranu spotrebiteľov pred zneužitím pivovarníckym priemyslom.²⁴

Základ slova „ALKONNERRES“ :

• Ale – sladina vykvasená kvasinkami vrchného kvasenia
• Conner – ide o archaické slovo označujúce „testovať, skúmať,“ v nemčine slovo „Könner” označuje znalca, majstra²⁵

ALE-CONNER je súdom určená osoba, ktorá ochutnáva pivá, aby sa uistila, že boli vyrobené podľa noriem mestských nariadení a ich predajná cena bola primeraná. Títo „kontrolóri – inšpektori“ (analytici, znalci, testeri, pivkári) navštevovali krčmy a trhy, kde predávalo pivo. Chodili tiež od domu k domu, aby zabezpečili, že aj ženy v domácnosti varia a predávajú prijateľné pivo. Inšpektori často testovali chlieb a iné likéry, aby zabezpečili chutnosť týchto komodít.²⁵ Príslušníci „pivného dozoru,“ boli menovaní každoročne na dvore starých anglických komunít, aby zabezpečili kvalitu chleba, Ale-u a Beer (Bier) – chmeleného piva a tiež, aby regulovali a napĺňali opatrenia cenotvorby. Pre túto pozíciu existovalo mnoho rôznych názvov, ktoré sa líšili od miesta k miestu: napríklad aj „gustatores cervisiae – ochutnávači piva.“²⁶ 

Ale-conner všetky nezrovnalosti predkladal súdnemu pojednávaniu. Táto práca mala ďaleko od obľúbenej či vyhľadávanej pozície, nakoľko pred zavedením chmelenia piva sa tento nápoj neskladoval dobre. ALE sa často „kazil“ a jeho ochutnávanie nebolo vždy príjemné. Nakoniec, ako zákonný úradník a udelavač pokút, sa Ale-coner stal v komunite nepopulárnou osobou.²⁶

V Londýne počas rokov 1309 – 1314 vymenovali štyroch degustátorov nazývaných „ALEKUNNERS.“ Podľa legendy (zdalo sa, že všetci boli muži) si pri vstupe do pivnice, pubu, krčmy vyžiadal menovaný úradník korbel piva a trochu z neho nalial na drevenú lavicu. Potom si tam sadol asi na pol hodiny, pričom si dával pozor, aby nezmenil polohu na lavici. Inšpektor mal oblečené kožené nohavice a po predpísanom čase sedenia v pive (asi pol hodina) sa pokúsil vstať zo svojej pozície. Ak by vstal bez toho, aby sa mu nohavice prilepili na lavičku, pivo sa považovalo za vyhovujúce a vhodné na predaj. Naopak, ak sa jeho nohavice prilepili na drevenú lavicu a bolo ťažké vstať z lavice, potom bola vzorka vyhlásená za nevyhovujúcu a nevhodnú na pitie. Vysvetlenie bolo také, že lepkavosť je spôsobená príliš veľkým zvyškovým cukrom v pive, ktorý vzniká pri neúplnom prekvasení. Plne kvasené pivo bez cukru, bez lepku, by nepodporovalo priľnavosť nohavíc k usadzovaniu a samozrejme by obsahovalo vyššie percento alkoholu; toto bolo považované za pivo najvyššej kvality.²⁷

Za vlády Henricha V. (1413-1432) varenie, predaj a meranie piva v Londýne bola naozaj vážna záležitosť a kontrolór piva musel zložiť prísahu, kým mu bolo dovolené úradovať. Prísaha z roku 1419 je zaznamenaná v Liber Albus (Bielej knihe mesta Londýn) a vyžadovala:

Keď pivovarník uvaril čerstvý nápoj, musel poslať po úradnú osobu „ALE-conner-a,“ aby skontroloval kvalitu a cenu ALE-u za ktorú sa predáva; aby ľudia vedeli, že je nové pivo v predaji, tak to krčmár – krčmárka oznámil-a svetu takým spôsobom, že pred svoj dom postavil-a „ale stake – pivný kôl,“ palicu, tyč, konár s vetvou alebo kerom na konci.³¹

Tento symbol bol znakom prevádzkovateľa hostinca, krčmy.²³ Niektorí z londýnskych krčmárov, ktorí si uvedomovali, že ich nápoj nespĺňa požadovanú kvalitu, aby ho mohli predávať, tak nevystavili tento štatutárny znak (symbol), predávali ho aj napriek jeho nekvalite.³¹

Štandardné miery uvedené v Beverley z roku 1423 sú: a potell = črepník, hrnček s obsahom pol galonu tj. 1,893 litra, quart = 1,136 litra, pint = 0,568 litra, gill of pewter = štvrtina pinty, panyers, hopir, modius, firthindal, piece, and half-piece of wood and a gallon, potell, third and quart, also of wood.³¹

„Merchants adventurers“ v preklade „Obchodní dobrodruhovia“ bola spoločnosť ktorá združovala anglických obchodníkov zaoberajúcich sa obchodom s Holandskom (a neskôr so severozápadným Nemeckom). Spoločnosť bola založená v roku 1407 a zaoberala sa vývozom látok z rozvíjajúceho sa anglického vlnárskeho priemyslu. Obchodníci mávali časté konflikty s Hanzou. Názov „adventurers – dobrodruhovia“ nebol náhodný; boli to turbulentné časy. Obchod sa zväčšil, začali vznikať a rásť nové mestá a chmelené pivo sa stalo úplne novou a žiadanou komoditou.³²

The Worshipful Company of Brewers je jednou z livrejových spoločností v Londýne. Prvú kráľovskú listinu im udelil v roku 1438 Henrich VI.³³ Počiatok spoločnosti možno vystopovať až do roku 1292, hoci pravdepodobne existovali v nejakej forme už o storočie skôr ako Cech Panny Márie a sv. Tomáša Becketa. Jej nástupcovi „mistery of free Brewers,“ bolo v roku 1406 udelené právo starostu a radných Londýna menovať majstrov a dozorcov na obchodnú kontrolu.³⁸

V roku 1436 za Henricha VI. (1422-1453) kolovali zvesti, že je chmelené pivo „BEER“ jedovaté a nie je vhodné na pitie.“³⁴ Ľudia by sa mali držať starého známeho ALE-u. Bezpečnosť potravín bola ohrozená, a tak boli v roku 1441 vymenovaní „searchers“ v preklade „hľadači,“ aby dohliadali na pivovarníkov. Títo pivovarníci boli hlavne anglickí pivovarníci a čiastočne „holandskí“ sládkovia, ktorí varia pivo s chmeľom.³⁵ V roku 1484 London [Ale] Brewers Guild zašli až tak ďaleko, že žiadali, aby pivovarníci používali iba vodu, slad a kvasnice. Pravdepodobne to bola ekonomická reakcia na predaj chmeleného piva.³⁴

To, že pivo bolo aj kráľovským nápojom dokazuje posmrtná analýza telesných pozostatkov anglického panovníka Richarda III. publikovaná v časopise Journal of Archaeological Science. Ten počas svojho života denne vypil fľašu vína vrátane dostatočného množstva piva. Richard III. sa stal kráľom v roku 1483 a o dva roky neskôr padol v boji.³⁹ Najslávnejší dramatik v dejinách umenia William Shakespeare, vložil do úst Richardovi III. vo svojej hre najznámejší výrok, ktorý vyslovil krátko pred smrťou počas bitky pri Bosworthe:

Na sklonku 15. storočia bolo pivovarnícke odvetvie čoraz väčšie a drahšie. Muži mali prístup k peniazom, členstvu v cechoch a mali možnosť uzatvárať obchodné zmluvy. Ženy často nemali žiadne z týchto privilégií (zákonné právo na uzavretie zmluvy mali napríklad len vdovy). V meste Essex v roku 1464 boli z 21 predajcov a výrobcov piva ženy, ale v roku 1500 bola medzi 15 pivovarníkmi už iba jedna žena.²²

Zdroje:

1. WIKIPEDIA. Ilustračný obrázok v záhlaví názvu textu: The Battle of Stirling Bridge. Zdroj: C Hanley, Dejiny Škótska. [online]. [cit. 2025-03-20]. URL:<https://commons.wikimedia.org/wiki/File:The_Battle_of_Stirling_Bridge.jpg>
2. The official web site of the British Royal Family. Kings and Queens from 1066. [online]. [cit. 2025-01-16]. URL:<https://www.royal.uk/kings-and-queens-1066>
3. WIKIPEDIA. Dejiny Spojeného kráľovstva – neskorý stredovek. [online]. [cit. 2025-01-20]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_Spojen%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva>
4. WIKIPEDIA. Dejiny Spojeného kráľovstva – vzbura. [online]. [cit. 2025-03-19]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_Spojen%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva>
5. WIKIPEDIA. William Wallace. [online]. [cit. 2025-03-19]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/William_Wallace>
6. ACKROYD, Peter. 2020. The great famine 1315-1317. 2020. [online]. [cit. 2024-03-20]. URL:<https://britishfoodhistory.com/2020/09/09/the-great-famine-1315-1317/>
7. Wikipedia. Velký hladomor 1315–1317. [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://cs.wikipedia.org/wiki/Velk%C3%BD_hladomor_1315%E2%80%931317>
8. SHIPMAN, Pat Lee. 2014. The Bright Side of the Black Death. 2014. [online]. [cit. 2024-09-22]. URL:<https://www.americanscientist.org/article/the-bright-side-of-the-black-death>
9. WIKIPEDIA. Wars of the Roses. [online]. [cit. 2025-03-13]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses>
10. WIKIPEDIA. England in the Middle Ages. [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/England_in_the_Middle_Ages>
11. ANONYM. Centralizované monarchie vrcholného stredoveku francuzsko a anglicko. [online]. [cit. 2022-12-26]. URL:<https://oskole.detiamy.sk/clanok/centralizovane-monarchie-vrcholneho-stredoveku-francuzsko-anglicko>
12. WIKIPEDIA. Great Conduit. [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Great_Conduit>
13. ANONYM. 2017. The myth of Medieval Small Beer. 2017. [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://www.ianvisits.co.uk/articles/the-myth-of-medieval-small-beer-19763/>
14. ANONYM. Sir William Wallace – a biography. [online]. [cit. 2025-03-25]. URL:<http://www.thesocietyofwilliamwallace.com/story.htm>
15. ANONYM. William Wallace – Scottish hero. [online]. [cit. 2025-03-25]. URL:<https://www.britannica.com/biography/William-Wallace>
16. GUNN, Robert, M. 1997. Battle Of Stirling Bridge. 1997. [online]. [cit. 2025-03-25]. URL:<https://clanwallace.org/cw/about-william-wallace/battle-of-stirling-bridge/>
17. FOLPRECHT, Radek. 2017. Rytieri chceli slabšieho protivníka zmiesť z povrchu zemského, ten ich nakoniec zmasakroval. 2017. [online]. [cit. 2025-03-26]. URL:<https://hnonline.sk/history/starsie-dejiny/1050718-rytieri-chceli-slabsieho-protivnika-zmiest-z-povrchu-zemskeho-ten-ich-nakoniec-zmasakroval>
18. BLOCH, Marc. 2004. Králové divotvůrci. Argo s.r.o. 2004, 14 s. ISBN: 9788072036264
19. MAJER, Marián. 2003. Storočná vojna. 2003. [online]. [cit. 2025-03-26]. URL:<https://historickarevue.sme.sk/c/1050862/storocna-vojna.html>
20. PAJIC, Milan. 2019. Ale for an Englishman is a natural drink: the Dutch and the origins of beer brewing in late medieval England. Journal of Medieval History, 45(3), 285–300. doi: 10.1080/03044181.2019.1612182
21. BUCHANAN, Sharp. 2013. Royal paternalism and the moral economy in the reign of Edward II: the response to the Great Famine. 2013, The Economic History Review. Vol. 66. No. 2 (Maz 2013). pp. 628-647 (20 pages). URL:<https://www.jstor.org/stable/42921571>
22. UNGER, W. Richard. 2004. Beer in the Middle Ages and the Renaissance. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 2004. 344 s. (str. 49, 50, 51, 52). ISBN 13: 978-0-8122-1999-9
23. PHILLIPS, Noëlle. 2021. The “Herstory” of beer. [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://bc.thegrowler.ca/features/the-herstory-of-beer/>
24. ABBOTT, Marshall. 2018. Brewing in the Medieval Period: How Beer and Ale Developed into a Commercial Industry. 2018. s. 20-21 [online]. [cit. 2021-03-06]. URL:<https://ir.library.oregonstate.edu/downloads/mc87pw70p?locale=en>
25. ANONYM. 2024. The Glamorous Life of an Ale-Conner. 2024. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.malteuropmaltingco.com/en/news/the-glamorous-life-of-an-ale-conner>
26. WIKIPEDIA. Ale conner. [online]. [cit. 2025-03-26. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Ale_conner>
27. HORNSEY, S. Ian. 2003. A History of Beer and Brewing. Royal Society of Chemistry. s. 284, 285. ISBN: 978-0-85404-630-0
28. ANONYM. 2024. The Glamorous Life of an Ale-Conner. 2024. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.malteuropmaltingco.com/en/news/the-glamorous-life-of-an-ale-conner>
29. BENNETT, M. Judith. Ale, Beer, and Brewsters in England: Women’s Work in a Changing World. New York – Oxford University Press, 1999. 280 s. (s. 21) ISBN-13: ‎978-0195126501
30. BUCHANAN, Sharp. 2013. Royal paternalism and the moral economy in the reign of Edward II: the response to the Great Famine. 2013. The Economic History Review. Vol. 66. No. 2 (Maz 2013). pp. 628-647 (20 pages). URL:<https://www.jstor.org/stable/42921571>
31. SALZMANN, L.F. 1913. English industries of the meddle ages. Chapter X brewing Ale, Beer, Cider. [online]. [cit. 2025-03-27]. URL:<https://www.gutenberg.org/cache/epub/48588/pg48588-images.html>
32. The British Hop Association. History of hops. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.britishhops.org.uk/hops/history/>
33. WIKIPEDIA. Worshipful Company of Brewers. [online]. [cit. 2022-11-02]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Worshipful_Company_of_Brewers>
34. MARSHALL, Abbott. 2018. Brewing in the Medieval Period: How Beer and Ale Developed into a Commercial Industry. 2018. s. 22-23. [online]. [cit. 2024-03-24]. URL:<https://ir.library.oregonstate.edu/downloads/mc87pw70p?locale=en>
35. ANONYM. Pre-historie van bier in Engeland. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.witteklavervier.nl/nl/historie/1300-1550/bier-in-engeland>
36. ALZMAN, F. Louis. 1913. English Industries of the Middle Ages: Being an Introduction to the Industrial History of Medieval England. Cornell University Library 2009. s. 297, 299, ISBN-13‏: ‎ 978-1112195013. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.gutenberg.org/cache/epub/48588/pg48588-images.html>
37. WINSHIP, Kihm. 2012. Hops: a brief history. 2012. [online]. [cit. 2022-11-02]. URL:<https://faithfulreaders.com/2012/05/06/hops-a-brief-history/>
38. WIKIPEDIA. Masters of the Worshipful Company of Brewers. [online]. [cit. 2022-11-02]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/Masters_of_the_Worshipful_Company_of_Brewers>
39. SZOKAN, Nancy. 2014. Richard III, the hunchbacked king who lived in the 15th century, liked his liquor. 2014. [online]. [cit. 2022-06-22]. URL:<https://www.washingtonpost.com/national/health-science/richard-iii-the-hunchbacked-king-who-lived-in-the-15th-century-liked-his-liquor/2014/08/25/7d5fb1c6-27fc-11e4-8593-da634b334390_story.html>
40. VASILKO, Tomáš. 2015. Kráľovstvo za koňa, alebo radšej za helmu. Richard III. mal v hlave deväť rán. 2015. [online]. [cit. 2025-04-02]. URL:<https://dennikn.sk/83497/kralovstvo-za-helmu-co-vedci-zistili-o-kralovi-richardovi-iii/>