9. História piva: Starovek. Územie dnešného Slovenska

Prvé známky o osídlení dnešného územia Slovenska siahajú do Praveku z obdobia paleolitu (stará kamenná doba, cca 2,6 mil. pred Kr.). Klimaticky je toto veľmi dlhé obdobie charakteristické striedaním ľadových dôbmedziľadovými dobami. Nachádzame doklady rôznych paleolitikých kultúr: od olduvanu až po świderien. Najstaršie doklady sú o druhu človek heidelberský. Najstaršie kostro-vé nálezy patria do druhu človeka neandertálskeho pričom najznámejší je nález z Gánoviec.

Z neolitu (mladá kamenná doba, kedy vzniklo roľníctvo) sa zachovalo už viac stôp. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest.

dobe bronzovej sa na Slovensku vyskytovalo veľké množstvo rôznych archeologických kultúr (napr. unětická kultúramaďarovská kultúra, otomanská kultúra, jednotlivé mohylové kultúry a jednotlivé kultúry popolnicových polí, vrátane lužickej kultúry).

Moravianska venuša. 22 800 rokov stará soška, nájdená pri obci Moravany nad Váhom.
Zdroj: Wikipedia. Autor fotografie: Martin Hlauka (Pescan) 

Najstarším etnikom ktoré obývalo aj časť územia dnešného Slovenska počas Halštatskéj doby (starej železnej doby) boli pravdepodobne Skýti. Na toto územie prenikli niekedy v 6. a 5. storočí BC. Skýti k nám priniesli svoju kultúru, ktorá prevzala prvky z maloázijskej a iránskej oblasti, ale aj kultúru poznačenú silným gréckym vplyvom. Dôkazom ich osídlenia je hradisko Molpír nad Smolenicami. Tu sa pri archeologickom výskume našli pozostatky pecí na sušenie obilia.

Rozhodujúcu úlohu pri likvidácii Skýtov na našom území mali v priebehu 3. tisícročia BC Kelti.

Rozšírenie Keltov v Európe: modrou farbou 1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Zdroj: Wikipedia / Autor: Quadell.

Vpádom Keltov význam Skýtov postupne zanikol, ale ich osobitná kultúra nie. Bojové keltské kmene si podrobili lužické obyvateľstvo, ktoré s dobyvateľmi čoskoro splynulo. Z názvov keltských kmeňov sú známe len niektoré.

Na území severného Slovenska žil keltský kmeň Kotínov, v Poiplí žili Osovia (často považovaní za Ilýrov), v Čechách, na Morave, západnom Slovensku a v severozápadnom Maďarsku žili Bojovia. Vo východnom Rakúsku žili Tauriskovia (neskôr nazývaní Norikovia) a v juhovýchodnom Maďarsku a Vojvodine Skordiskovia.

Keltov neskôr vytlačili germánske kmene MarkomanovKvádov. Germánske kmene neskôr vytlačili Rimania.

Prvých (neznámych) Rimanov archeologicky pozorujeme na Slovensku na Devíne od 2. polovice 1. stor. pred Kr. Z písomných prameňov vyplýva, že v rokoch 16-14 pred Kr. si Rimania podrobili keltské územie južne od Dunaja a pripojili Norické kráľovstvo k Rímskej ríši. Asi roku 10 pred Kr. podľa tusculského elógia Rimania v Panónskej panve porazili Dákov a ich spojencov Bastarnov. O rok nato, 9 pred Kr. Tiberius, neskorší rímsky cisár, dokončil dobýjanie Panónie a posunul hranice Rímskej ríše na slovenský tok Dunaja. Súčasne v roku 8 alebo 9 pred Kr. dovŕšili germánski Markomani a Kvádi na sever od Dunaja skazu kedysi kvitnúceho Boiohéma (v Česku) a v roku 1 po Kr. vytvorili spolu s inými Germánmi (v Čechách a okolí) voľne organizovaný kmeňový zväz, v antických prameňoch označovaný ako Marobudovo kráľovstvo. V roku 6 po Kr. Rimania podnikli výpravu proti Marobudovi. Z dôvodu povstania v Panónii a Dalmácii sa skončila predčasne uzavretím mieru. Predpokladá sa, že v tomto roku prvý raz na územie Slovenska (severne od Dunaja) vstúpili rímske légie. Obdobie od prelomu letopočtu v strednej Európe označujeme ako rímska doba.

Víťazstvu cisárov (na pamiatku)
Vojsko (doslovne: „vycvičenci“), ktoré táborilo (doslovne: „sedelo“) v Laugaríciu v počte 855 vojakov
druhej pomocnej légie.

Nápis dal vyhotoviť
legát Marcus Valerius Maximianus

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z roku 179 Zdroj: Wikipedia.

Rimanov neskôr vytlačili z tohto územia Huni, kočovníci mongolsko-tureckého pôvodu zo strednej Ázie. Po rozpade hunskej ríše dunajskú kotlinu opäť ovládli germánske kmene, kedy Gepidi krvavo porazili Hunov; neskôr Longobardi a Avari krvavo porazili Gepidov; a ešte neskôr Frankovia krvavo porazili Avarov.

S určitosťou vieme povedať, že Keltské a Germánske kmene poznali a mali tradíciu výroby piva.

Zdroje:

WIKIPEDIA. Dejiny Slovenska. [online]. [cit. 2022-05-18]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_Slovenska>

MORVAY, Peter. 2017. Podcast: Predkovia Slovákov na našom území nežijú odjakživa. 2017. [online]. [cit. 2022-05-07]. URL:<https://dennikn.sk/967268/predkovia-slovakov-na-nasom-uzemi-neziju-odjakziva/>

NÁMEROVÁ, Andrea, KANKULA, Martin. 2021. Skýti: História a genetický pôvod obávaných stepných kočovníkov. 2021. [online]. [cit. 2022-05-07]. URL:<https://lumyd.eu/article/skyti-historia-a-geneticky-povod-obavanych-stepnych-kocovnikov/80>

Wikipedia. Rímska doba na Slovensku. [online]. [cit. 2022-06-19]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmska_doba_na_Slovensku>

Wikipedia. Laténska doba na Slovensku. [online]. [cit. 2022-06-19]. URL:<https://sk.wikipedia.org/wiki/Lat%C3%A9nska_doba_na_Slovensku>

GOLÁŇ, Karol; KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ, Peter; TIBENSKÝ, Ján. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 19.

WIKIPEDIA. Dejiny Slovenska. [online]. [cit. 2022-05-18]. URL:<http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/91007/bystricky-peter.pdf>