Charakteristika doby
Mezopotámia je región juhozápadnej Ázie. Samotné slovo „mezopotámia“ je tvorené zo starodávnych slov „meso“, čo znamená medzi alebo v strede a „potamos“, čo znamená rieka. Nachádza sa v úrodných údoliach medzi riekami Tigris a Eufrat. Z hľadiska moderného národného štátu sa starodávna Mezopotámiana rozprestiera na území dnešných štátov z veľkej časti Iraku, Kuvajtu, východnej častí Sýrie, juhovýchodného Turecka a regiónov pozdĺž turecko-sýrskych a Iránsko-irackých hraníc. Je to oblasť ktorá je súčasťou tzv. Úrodného polmesiaca.
Autor fotografie: GORAN TEK-EN. Zdroj: Wikipedia.
„Kto nepozná pivo, nevie čo je dobré!“
sumerské príslovie
Pivo bolo nápojom voľby. Pre Sumerov, Akkadovčanov a Babylončanov, starých obyvateľov súčasného Iraku, bolo pivo každodennou základnou a nevyhnutnou súčasťou spoločenského života.
Mezopotámia bola dominantne patriarchálnou spoločnosťou, kde mali ženy podstatne menej práv ako muži. Veľa rodín často predávalo dcéry do otroctva resp. na prostitúciu. V tejto dobe existovali pre ženy dve cesty a to buď sa vydal na cestu prostitúcie, alebo sa stala pekárkou/ pivovarníčkou.
Sumeri považovali pivovarníctvo za synonymum prípravy jedla a tá spadala pod ženskú rolu. Ženy pravidelne varili pivo a boli zodpovedné za zabezpečenie a jeho prípravu v domácnosti. Typické sumerské jedlo pozostávalo z chleba, polievky alebo kaše a piva. Ženy mohli predávať nadbytočné výrobky a tak vzniklo veľa pekární a taverien a z varenia piva sa stala uznávaná profesia!
Konzumácia piva bola dôležitým ukazovateľom spoločenských a civilizovaných cností!
Najstarším archeologickým dôkazom o pive v Mezopotámii je podľa všetkého sumerská tableta, stará cca. 4 000 rokov, ktorá zobrazuje ľudí, ktorí konzumujú nápoj z trstinových slamiek zo spoločnej misy.
V sumerskej spoločnosti bolo pivo často jednou z výživovo najbohatších položiek, ktoré jednotlivec mohol konzumovať. Pivo konzumované Sumermi sa významne líšilo od komerčne dostupných pív konzumovaných v dnešnom svete. Najväčším rozdielom bolo to, že sa nevarilo s chmeľom. Sladina zahŕňala fermentáciu „ bappiru “ alebo tvrdého dvakrát pečeného chleba a pridanie drvených zŕn. Bežne sa do „varenia“ používali jačmeň a pšenica. Do fermentrácie sa používala pestrá škála prísad dochucovadiel vrátane pískavice gréckej, koriandru, datlí, svetlicového oleja, vlčieho bôbu, mandragory, jadierok hrozna a šupiek pomaranča. Výsledkom bola tekutina s hustou viskóznou konzistenciou podobnej kaši. Obsah alkoholu v tomto pive bol trochu nízky a pohyboval sa v rozmedzí od 2 do 5% alkoholu. Diverzita chutí bola skutočne veľká.
Pivo malo v náboženských praktikách zásadnú úlohu a verilo sa, že je nápoj a dar od bohov. Jeho cieľom je podpora blaha a šťastia človeka.
V dejovej línii je zaznamenané, že divoký muž Enkidu „nevedel jesť chlieb, ani sa nikdy nenaučil piť pivo,“ pričom druhá veta naznačuje, že pitie piva sa považovalo za „kvalitu“ civilizovaného človeka.
Zdroj: Wikipedia
Epos o Gilgamešovi bol napísaný klinovým písmom. Hrdinom eposu sú: kráľ Gilgameš historická postava poloboha, vládol v meste Uruk. Bol krutý, núti ľudí pracovať a Enkidu bol zrodený z vôle bohov, aby bojoval s Gilgamešom a zabránil Gilgamešovi utláčať obyvateľov Uruku.
„ Jedz chlieb Enkidu, to patrí k životu! A pivo pi, ako je zvykom v krajine! Enkidu, jedol chlieb až sa nasýtil, a pivo pil, sedem džánkov."
Pivo je ústredným bodom mýtu o sumerskom stvorení zaznamenanom v básni:
„Inanna a Boh múdrosti.“
Inanna, opatrovnícke božstvo Uruku, sa pokúša zvýšiť slávu mesta tým, že im priniesla mes (posvätné zákony civilizácie). Zákony však stráži jej otec, boh Enki, ktorý nimi riadi svoje mesto Eridu. Enki sa jednu noc pri pive veľmi opije a keď to Inanna zbadala, ukradne mes. Keď Enki vytriezvie, hľadá zákony, ale uvedomuje si, že je príliš neskoro na ich vymáhanie.
Inanna úspešne doručuje ľudské zmúdrenie v podobe civilizačných zákonov, ale práve oni spôsobujú ľuďom nenapraviteľné škody, za čo je zodpovedná v nedokonalostiach človeka až do dnes.
(cca. 3 400 – 3 000 BC.). Autor fotografie: Dr. USAMA SHUKIR MUHAMMED AMIN.
Zdroj: Wikipedia.
Najstarší dochovaný recept na pivo je 3 900 starý sumerský Hymnus Ninkasi, patrónky bohyne varenia. Ten popisuje výrobu piva z chleba vyrobeného z jačmeňa. Bohyňa Ninkasi sa narodila v perlivej sladkej vode “ a jej prvou láskou bolo pivo. Každý deň ho pripravovala z tých najlepších surovín a kňažky jej pri práci spievali hymnu.
„Narodená z tečúcej vody,
nežne sa o ňu stará Ninhursag,
Narodená z tečúcej vody,
nežne sa stará o Ninhursag,
Keď založila tvoje mesto pri posvätnom jazere,
dokončila pre teba jeho veľké hradby,
Ninkasi. Založila tvoje mesto pri posvätnom jazere,
dokončila pre teba jeho múry,
Tvoj otec je Enki, pán Nidimmud,
tvoja matka je Ninti, kráľovná posvätného jazera.
Ninkasi, tvoj otec je Enki, pán Nidimmud,
tvoja matka je Ninti, kráľovná posvätného jazera.
Ty si tá, kto manipuluje s cestom [a] s veľkou lopatou.
Miešaš v jame, bappir so sladkými arómami.
Ninkasi, ty si tá, ktorá manipuluje s cestom [a] s veľkou lopatou.
Miešaš v jame bappir s ďatlami a medom.
Ty si tá, ktorá pečie bappir vo veľkej peci,
dáva do poriadku hromady lúpaných zŕn,
Ninkasi, ty si tá, ktorá pečie bappir vo veľkej peci,
dáva do poriadku hromady lúpaných zŕn,
Ty si tá, ktorá zalieva slad položený na zemi.
Ušlachtilé psy drž jej vládou.
Ninkasi, ty si tá, ktorá zalieva vodou slad na zemi,
ušlachtilé psy držia jej vládu.
Ty si tá, ktorá namočí slad do nádoby,
Vlny stúpajú, vlny klesajú.
Ninkasi, ty si tá, ktorá namočí slad do džbánu,
Vlny stúpajú, vlny padajú.
Ty si tá, ktorá rozprestie uvarenú sladovú záparu na veľké
trstinové rohože, chladom prekonáva.
Ninkasi, Ty si tá, ktorá rozprestie uvarenú sladovú záparu na veľké
trstinové rohože, chladom prekonáva.
Ty si tá, ktorá drží v obidvoch rukách veľkú sladkú sladinu,
varí ju s medom a vínom
(ty, sladká sladina do nádoby)
Ninkasi, (...) (ty, sladká sladina do nádoby).
Filtračná dieža, ktorá vydáva príjemný zvuk,
umiestni ju vhodne na veľkú zbernú nádrž.
Ninkasi, filtračná dieža ktorá vydáva príjemný zvuk,
umiestni ju vhodne na veľkú zbernú nádrž.
Keď vylejete filtrované pivo zo zbernej kade,
je to [ako] nával Tigrisu a Eufratu.
Ninkasi, ty si tá, ktorá vyleje filtrované pivo zo zbernej kade.
Je to [ako] nával Tigrisu a Eufratu.“
„V trstinovom pohári je sladké pivo.
Poď ku mne, krčmár, krčmár, sládok!
Nech zdvihnem záplavu piva,
chcem prejsť, hej, chcem prejsť!
Pivo pijem, v opojení sa mi srdce kúpa,
dušu pijem, duša sa mi dvíha,
pečeň je veselá, srdce je veselé.
Moje srdce je naplnené príjemným pocitom
a pred mojou jasajúcou pečeňou sa vznáša kráľovský závoj...“Hymnus Ninkasi predstavoval v dobe, keď bolo málo ľudí gramotných ľahký spôsob, ako si spomenúť na recept varenia piva. Ten sa začal tečúcou vodou, potom sa pripravil Bappir (dvakrát pečený jačmenný chlieb) a zmiešal sa s medom a datľami. Keď sa chlieb ochladil na trstinových podložkách, zmiešal sa s vodou a vínom a potom sa dal do fermentora. Potom, čo varenie skončilo s fermentačným procesom, sa umiestnilo do filtračnej vane „ktorá vydáva príjemný zvuk“ a potom sa umiestnilo „vhodným spôsobom do zbernej vane“, z ktorej sa potom vylialo filtrované pivo do nádob. Podľa Hymnusu bolo nalievanie piva „ako príval Tigrisu a Eufratu.“
Nadmerná konzumácia tohto nápoja spájaná aj s negatívnymi účinkami! V mezopotámskej kultúre mohlo pitie piva viesť k zmätku, strate kontroly a zlému úsudku. Vedelo sa tiež, že pivo vyvoláva nežiaduce fyzické účinky, ako napríklad rannú nevoľnosť a neschopnosť sexuálne fungovať. No aj napriek tomu Mezopotámčania naďalej s chuťou pili tento nápoj. Pivo sa často konzumovalo pri intímnych príležitostiach a často išlo ruka v ruke so sexuálnym stykom o čom svedčia erotické scény, ktoré často vyobrazujú pitie piva počas súlože. Jedna z hlinených plakiet zobrazuje ženu, ktorá počas sexu s mužom popíja pivo dlhou slamkou. Táto plaketa pochádza z druhého tisícročia BC.
V starovekej Mezopotámii sa skutočne spájalo pivo a sex, či už v kontexte romantických milostných básní alebo milostných stretnutí s prostitútkami v krčme. Bol to milovaný nápoj, oslavovaný poéziou.
„Môj bože! Opojný nápoj šenkárky je sladký, jej lono je sladké ako jej pivo, jej pivo je sladké, jej reč je sladká ako jej lono, jej pivo je sladké, jej pivo je sladké, jej pivo je sladké.“
Urukagínsky kódex má napriek svojej často uvádzanej atribúcii pivo ako „centrálnu jednotku platby a pokánia. Urukagina bol vodca sumerského mestského štátu Girsu / Lagash, ktorý viedol ľudové hnutie. Po páde svojho skorumpovaného predchodcu Lugalandu prevzal titul kráľa s tvrdením, že bol božsky ustanovený. Výsledkom hnutia bola reforma represívnej právnej a vládnej štruktúry Sumérie. Urukagína zaviedol rozsiahly súbor zákonov, ktoré zaručovali práva vlastníkov nehnuteľností, reformovali civilnú správu a zaviedli morálne a sociálne reformy.
Keď zomre občan, pozostalí zaplatia za privilégium pochovať telo: sedem pohárov piva a 420 chlebov; kňaz dostane polovicu syra – viac ako 60 litrov – jačmeňa, odev, posteľ a stoličku; pomocný kňaz dostane 12 litrov jačmeňa.
Za mŕtvolu prinesenú a uloženú do hrobu sa vyplatia 3 džbány piva a 80 bochníkov chleba.
Keď človeka privedú k trstine Enki, dajú mu 4 džbány piva a 420 chlebov.
Chammurapiho zákoník alebo Kódex Hammurabi
– je súborov kodifikovaných a zverejnených zákonov ustanovených šiestym babylonským kráľom Chammurapim.
Pokiaľ ide o pivo kódex obsahuje desiatky vyhlášok týkajúcich sa pestovania, zberu a predaja obilia.
Zákon nariadil denný prídel piva pre občanov. Nápoj sa distribuoval podľa spoločenského postavenia: robotníci dostávali dva litre denne, zatiaľ čo kňazi a administrátori päť litrov.
Zákonné kódy 108 – 110 pojednávajú o tom ako naložiť s porušovateľmi zákonov:
„Ak krčmárka (žena) neprijme kukuricu podľa hrubej hmotnosti pri platení nápoja, ale vezme si peniaze a cena nápoja je nižšia ako cena kukurice, bude odsúdená. a hodená do vody. “
Autor fotografie: RAMA. Zdroj: Wikipedia
„Ak sa sprisahanci stretnú v dome krčmára a títo sprisahanci nie sú zajatí a doručení súdu; držiteľ krčmy sa zabije. “
Pre mníšky ktoré nazývali „sestry božie“ a boli zasvätené jednému z mnohých bohov, ktorí obývali babylonskú mytológiu sa očakávalo, že sa budú správať podľa dosť prísneho súboru morálnych protokolov a tresty za to, že tak neurobili, boli prinajmenšom desivé. „Ak sestra boha otvorí krčmu alebo vstúpi do krčmy, bude táto žena upálená na smrť.“
Zákon vyžaduje trest smrti pre krčmárov, ktorí: – nalievajú pivo do menších zmenených patrónov (nádob).
Asýrsky kráľ Šamší-Adad I. (1813 – 1791 BC.) vyzval na dôsledné udržiavanie kráľovskej zásoby piva na jeho spotrebu.
Po Babylončanoch tento nápoj pokračoval v dôležitej úlohe v asýrskych časoch kde si pivo udržalo vysoké postavenie v spoločnosti. Po korunovácii kráľa Aššurnasirpala II. (884 – 858 BC.) v paláci v Kalhu, usporiadali 10-dňový festival, na ktorý bolo pozvaných takmer 70 000 ľudí. Tí spotrebovali 10 000 barelov piva.
Vďaka babylonskému obchodu sa pivo rozšírilo do Egypta , kde láska k tomuto nápoju bola okamžitá.
Zdroje:
Ilustračný obrázok. Autor: Dudva. Reliéf na bráne Ištar, Pergamonmuseum. URL:<https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Relief_on_the_Ishtar_Gate,_Pergamenmuseum_4.jpg>
ANONYM. 2019. Wanted: Mesopotamia. 2019. [online]. [cit. 2021-01-14]. URL:<https://www.history.com/topics/ancient-middle-east/mesopotamia>
JOSHUA J. MARK. 2011. Wanted: Beer in the Ancient World. 2011. [online]. [cit. 2021-01-06]. URL:<https://www.ancient.eu/article/223/beer-in-the-ancient-world/>
JOSHUA J. MARK. 2011. Wanted: The Hymn to Ninkasi, Goddess of Beer. 2011. [online]. [cit. 2021-01-13]. URL:<https://www.ancient.eu/article/222/the-hymn-to-ninkasi-goddess-of-beer/>
CAT WOLINSKI. 2018. Wanted: The Hymn to Ninkasi [Infographic]. 2018. [online]. [cit. 2021-01-13]. URL:<https://vinepair.com/articles/hymn-to-ninkasi-infographic/>
JOSHUA J. MARK. 2019. Wanted: Mesopotamian Science and Technology. 2019. [online]. [cit. 2021-01-06]. URL:<https://www.ancient.eu/Mesopotamian_Science/>
JARED KELLY. 2019. Wanted: „The Beverage of the Ages: The Role and Function of Beer in Sumerian Society. Armstrong Undergraduate Journal of History: Vol. 9 : Iss. 2 , Article 1. DOI: 10.20429/aujh.2019.090201 URL:<https://digitalcommons.georgiasouthern.edu/aujh/vol9/iss2/1>
NOAH SAMUEL KRAMER. Wanted: Urukagina (c. 2350 BC-). [online]. [cit. 2021-01-13]. URL:<https://oll.libertyfund.org/page/urukagina-c-2350-bc>
ELKE MAYER. Wanted: The Brewers of Babylon. [online]. [cit. 2021-01-06]. URL:<https://www.mpg.de/5721006/S005_Flashback_094-095.pdf>
HEATHER MOYLAN. 2020. Wanted: Brewing up ancient beer. 2020. [online]. [cit. 2021-01-14]. URL:<https://web.ncsu.edu/accolades-magazine/2020/10/15/brewing-up-ancient-beer/>
WEAM NAMOU. 2019. Wanted: Hitory of merchats, beer in ancient Mesopotamia. 2019. [online]. [cit. 2021-01-14]. URL:<https://www.chaldeannews.com/features-1/2019/12/24/history-of-merchants-beer-in-ancient-mesopotamia>
CABADAJ PETER. 2000. Slovenské pivovarníctvo v tokoch času. Žilina: Agentúra MCP Žilina, 2000. 204s. ISBN 80-968453-0-6.
JAY BROOKS. 2011. Wanted: Hammurabi: First King Of Beer. 2011. [online]. [cit. 2021-01-25]. URL:<https://brookstonbeerbulletin.com/hammurabi-first-king-of-beer/>
STEPHANIE BUTLER. 2018. Wanted: The hoppy history of beer. 2018. [online]. [cit. 2021-01-17]. URL:<https://www.history.com/news/the-hoppy-history-of-beer>