Existuje pár vzácnych chvíľ, ktoré nám otočia život o 180°, zmenia ho a ukážu nám cestu. A už nič nie je ako predtým.
Jedna z tých vecí sa stala vtedy, keď sa mi do ruky dostala audio kazeta so slovami: „Tu máš, vypočuj si to.“ Bola to jazzová nahrávka Garyho Burtona. S tou nahrávkou som sa popravde pasoval po svojom. Bojoval som s ňou, prehrával som ju a potom vypol. Vracal som sa k nej zas a zas. Snažil som sa tej hudbe porozumieť a robím to až do teraz. Nešlo to ako po masle, prinútil som sa, ale nakoniec som sa do tej hudby zamiloval. Páči sa mi na nej vášeň a cit, načasovanie, dokonalé ovládanie hudobného nástroja umelcom a neskutočné majstrovstvo improvizácie. Tá hudba lieči rany.
„Všetci sme jazzmani“
Jazz nie je iba hudba. Je to životný postoj, filozofia, túžba spraviť to čo najlepšie. Je to improvizačné spájanie nemožných vecí s možnými. Je to ako prvý „kyseláč,“ z ktorého som sa napil a povedal som: „Kyslé pivo piť nebudem,“ potom som si ho zamiloval a nedám naň dopustiť.
Viete akému sviatočnému dňu je venovaný 30. apríl? Tento deň patrí Medzinárodnemu dňu jazzu! „Medzinárodný deň jazzu spája komunity, školy, umelcov, historikov, akademikov a jazzových nadšencov z celého sveta, aby oslávili a dozvedeli sa o džeze a jeho koreňoch, budúcnosti a vplyve.“