Pumpkin Ale 13°
Prvý dokument ktorý spomína tekvicové pivo pochádza z roku 1771 od Americkej filozofickej spoločnosti, tá zverejnila recept na Pompion Ale – pôvodné označenie pre súčasný Pumpkin Ale. Keďže sa jačmenný slad z európy dostal na americký kontinent len občas, prví americkí pivovarníci sa snažili jačmenný slad nahradiť (alebo doplniť) inými prísadami, ako kukuricou, jablkami a samozrejme tekvicou, ktorá bola pôvodným americkým ovocím. Na tento účel sa osvedčili najmä tekvice, ktoré obsahujú veľké množstvo skvasiteľných cukrov. Prvé tekvicové pivá boli vyrobené bez jačmenného sladu (alebo s minimálnymi množstvami) a často obsahovali pridanie ďalších prísad, ako bolo ovocie a alternatívne obilniny.
Toto bola naša tretia verzia tohto štýlu piva. Na jeho výrobu sme použili vodu, jačmenný slad, tekvicu, chmeľ, koreniny (nové korenie, škorica, zázvor, muškátový orech) a kvasinky.
EPM: 13%, EBC: 15, IBU: 20, ABV: 5,2%.
Tu vám prinášame fotodokumentáciu z jeho prípravy:
STAROPRAVŇANSKÝ LEŽIAK 12°
Keď som ako chlapec pri hľadaní rôznych pokladov u deda na povale našiel starú zaprášenú truhlicu plnú starých zaprášených dokumentov, nevenoval som vtedy tomu veľkú pozornosť, keďže išlo len o „zaprášené, vtedy pre mňa nezrozumiteľné papiere.“ Po rokoch som šiel opäť niečo hľadať k dedovi na povalu, a spomenul som si aj na tú starú truhlicu a kopu dokumentov a tak som sa poobzeral aj po nej. Na šťastie som ju našiel na tom istom mieste ako kedysi a tak som sa potešil. Keď som do nej nazrel a pohrabal sa v starých papieroch, našiel som zväzok starých listov s receptami písaných v švabachu. Na jednej z posledných stránok bol recept na varenie piva s názvom „Deutchproben bier.“
V minulosti, niekedy v 17. stor. sa v Pravne nachádzal pivovar a v okolí Pravna sa dokonca pestoval chmeľ. Na varenie sa používal improvizovane pražený jačmeň, takže pivo malo vtedy polotmavú kalnú farbu. Fascinovaný neznámym nálezom som sa rozhodol recept vyskúšať. Po týždňoch príprav a fermentácie som pozval blízkych a rodinu na ochutnávku. Pivo malo polotmavú, kalnú farbu. Miernu horkosť a výnimočnú plnú, sladovú chuť. Povzbudený úspechom som začal pivo vyrábať a po čase vyvážať do celej Európy.
Prepáčte, samozrejme celý tento pekný príbeh som si vymyslel.
Tento ležiak vznikol v našom pivovare vzácnou náhodou. Keď sme pri začatí procesu varenia 10° počas výstierky zistili, že sladovňa nám dodala miesto plzenského sladu bavorský slad. A keďže bolo toho sladu namletého už moc a chceli sme predísť akejkoľvek strate, rozhodli sme sa z toho vyskúšať urobiť pivo. V konečnom dôsledku sme si po varení uvedomili, že touto náhodou sa nám vlastne podarilo navariť pivo, ktoré sa parametrami asi najviac podobá pivu, ktoré mohlo byť varené na území N. Pravna v 16. – 17. storočí. Pivo má jantárovú-polotmavú farbu, jemnú kalnosť. Miernu horkosť a výnimočnú plnú, sladovú chuť. Rozhodli sme sa ho nazvať – Staropravnianky ležiak. S tým, že sme použili tou náhodou čistý Bavorský slad s použitím žistého ŽPC chmeľu. Takže je to 12% EPM, 4,7% alk., farba: 20 EBC, horkosť: 22 IBU. Vyskúšajte touto náhodou, túto výnimočnosť. A samozrejme je bezlepkový!!!
S pozdravom Róbert Švejda
