Účinok tmavého piva na zdravie

Pivo je jedným z najstarších alkoholických nápojov na svete. Mnohé epidemiologické štúdie naznačujú silnú súvislosť medzi konzumáciou potravín bohatých na fenolické látky a prevenciou mnohých ľudských chorôb spojených s oxidačným stresom.

V pive je identifikovaných 67 rôznych fenolových zlúčenín pochádzajúcich zo sladu a chmeľu. Fenolové zlúčeniny sú veľmi zriedkavo prítomné v rastlinách a surovinách vo voľnej forme. Častejšie sa vyskytujú vo forme esterov, glykozidov a viazaných komplexov (napr. s polysacharidmi).

Do skupiny rastlinných fenolov zaraďujeme:
fenolové kyseliny a jej deriváty (benzoové kyseliny, škoricové kyseliny, chlorogénová kyselina, rozmarínová kyselina a ďaľšie seriváty chlórových kyselín ako: estery (depsidy) s jablečnou kyselinou, estery (depsidy) s vinnou kyselinou, amidy fenolových kyselin s 5-hydroxyanthranilovou kyselinou, kapsacinoidy),
triesloviny (gallotaniny, ellagotaniny, proanthokyanidiny),
deriváty kumarínu (kumarin, umbeliferon, herniarin, eskuletin, skopoletin, fraxetin),
flavonoidy,
• izoflavonoidy,
prenylované flavonoidy (xanthohumol, isoxanthohumol),
deriváty stilbenu (resveratrol, ε-viniferin),
ostatné fenolové látky (fenolové diterpény: kyselina karnosová, karnosol, rosmanol (7-α-OH) epirosmanol (7-β-OH)).

Spomedzi fenolových zlúčenín, ktoré sa vyskytujú v pive, sú najdôležitejšie tieto: xanthohumol a príbuzné prenylflavonoidy (pochádzajúce z chmeľu), sladové fenoly (napr. fenolové kyseliny, flavonoly a flavanoly), ako aj proantokyanidíny taníny a aminofenolové zlúčeniny. V pive bolo charakterizovaných 6 tried flavonoidov, vrátane 31 špecifických zlúčenín so širokým rozsahom koncentrácií od 0,001 do 20 mg/l. Hlavnými flavonoidmi v pive sú izoxanthohumol, katechín, katechíngalát, epikatechíngalát, kempferol, kvercetín, prokyanidín B3 a prodelfidíny B3 a B9. 

Je tmavé pivo zdravšie ako svetlé?

John D. Folts, PhD, profesor medicíny a riaditeľ laboratória pre výskum koronárnej trombózy na Universite Wisconsin v Madisone, hovorí pre WebMD, že tmavé pivo je bohaté na flavonoidy a tie majú silné antioxidačné účinky.

„Je to o farbe. Flavonoidy môžete vidieť vo výrobkoch na regáli. Vďaka bohatému obsahu flavonoidov je červené víno priateľskejšie k srdcu ako biele víno a šťava z červeného hrozna je lepšou voľbou ako šťava z bieleho hrozna,“ – hovorí Folts.

Valentine Fuster, MD, PhD, riaditeľ kardiovaskulárneho inštitútu v Mount Sinai Medical Center v New Yorku, hovorí, že nie je presvedčený, že flavonoidy pridávajú niečo k už dobre známemu srdcovému ochrannému účinku alkoholu. „Vieme, že alkohol funguje.“  Aby sa dokázalo, že flavonoidy pridávajú niečo k prínosu alkoholu, sú potrebné štúdie na ľuďoch.

Fuster, ktorý sa nezúčastnil štúdie ale študoval vzťah medzi alkoholom a zníženým rizikom srdcových chorôb , tvrdí, že ku všetkým štúdiám alkoholu by sa malo pristupovať opatrne. „Vždy existuje riziko, že údaje budú nesprávne interpretované a ľudia vypijú priveľa. Viac ako dva nápoje denne sa pokladajú za nadmerné množstvo.“

„Tí, ktorí pijú tmavé pivo, červené víno alebo fialový hroznový džús získavajú pre srdce maximálny zdravotný úžitok. Pitím týchto nápojov bojujú proti nárastu voľných radikálov, ku ktorému dochádza, keď telo začne metabolizovať potravu. Voľné radikály spúšťajú oxidačný stres, ktorý je spojený so srdcovými chorobami a zápalmi,“ – hovorí Folts.

V štúdia Stanovenie antioxidačných zlúčenín v pive uvádza, že vzorky tmavého jačmeňa obsahovali fenolové zlúčeniny v najvyšších koncentráciách a konštatuje, že tmavé pivá obsahujú fenolové zlúčeniny a flavonoidy vo vyšších koncentráciách ako svetlé pivá v prípade vzoriek jačmeňa a pšenice.

Ukázalo sa, že príjem flavonoidov ovplyvňuje množstvo biochemických a funkčných účinkov na zvieracích modeloch a ľudských štúdiách, ktoré sú spojené so zlepšením rizika kardiovaskulárnych chorôb, ako je zníženie angiogenézy, cholesterolu, zápalu, oxidačného stresu a trombogenézy, ako aj podpora vaskulárnej reaktivity. 

Zdroje:

CHEN, Oliver. C-Y., BLUMBERG, Jeffrey B. 2008. Beer in Health and Disease Prevention. 2008. Academic Press. Elsevier Inc. str. 1248. ISBN 978-0-12-373891-2

SOCHA Robert, PAJAK Paulina, FORTUNA Teresa & BUKSA Krzysztof. 2017. Antioxidant activity and the most abundant phenolics in commercial dark beers. International Journal of Food Properties, 20:sup1, S595-S609, [online]. [cit. 2022-02-01]. URL: <https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10942912.2017.1306550>

JURIĆ, A., ĆORIĆ, N., ODAK, A., HERCEG, Z., and TIŠMA, M. 2015. Analysis of total polyphenols, bitterness and haze in pale and dark lager beers produced under different mashing and boiling conditions. J. Inst. Brew., 121: 541– 547. [online]. [cit. 2022-02-01]. URL: <https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jib.254>

PECK, Peggy. 2003. Flavonoids in Dark Beer May Help Prevent Blood Clots. 2003. [online]. [cit. 2022-02-01]. URL: <https://www.webmd.com/heart/news/20031111/dark-beer-may-be-better-for-heart>

CHEN, C-Y. Oliver, BLUMBERG, Jeffrey B. 2009. Flavonoids in Beer and Their Potential Benefit on the Risk of Cardiovascular Disease. [online]. [cit. 2022-02-01]. URL: <https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780123738912000845>

ALEXA, L., KÁNTOR, A., KOVÁCS, B., & CZIPA, N. 2018. Determining the antioxidant compounds of beer. Acta Agraria Debreceniensis. (74), 5–10. [online]. [cit. 2022-02-01]. URL: <https://doi.org/10.34101/actaagrar/74/1657>