Vplyv konzumácie nealkoholického piva a piva na črevnú mikroflóru

Popularita nealkoholického piva má stúpajúcu tendenciu. Pijeme ho či už pre zdravý životný štýl, alebo máme na to iné dôvody. V pilotnej štúdii v časopise ACS‘ Journal of Agricultural and Food Chemistry výskumníci uvádzajú: Muži ktorí pili jeden alkoholický alebo nealkoholický ležiak denne mali rôznorodejší súbor črevných mikróbov, v porovnaní s mikrobiómom pred začatím pokusu, čo môže znížiť riziko niektorých chorôb.

Črevná mikroflóra sú mikroorganizmy, vrátane baktérií a archaeí, ktoré žijú v tráviacom trakte stavovcov vrátane ľudí a hmyzu. [1] [2] Gastrointestinálny metagenóm (niekedy definovaný ako mikrobióm) je súhrnom všetkých genómov črevnej mikroflóry. [3] [4] V čreve človeka je hlavnou lokalitou ľudskej mikroflóry. [5] Črevná mikroflóra má široké vplyvy vrátane účinkov na kolonizáciu, odolnosť voči patogénom, udržiavanie črevného epitelu, metabolizáciu diétnych a farmaceutických zlúčenín, kontrolu imunitnej funkcie a dokonca aj správanie prostredníctvom osi čreva a mozgu.

Mikrobiálne zloženie črevnej mikroflóry sa líši v rôznych oblastiach tráviaceho traktu. Hrubé črevo obsahuje najvyššiu mikrobiálnu hustotu zaznamenanú v akomkoľvek biotope na Zemi, čo predstavuje 300 až 1000 rôznych druhov. [6] Avšak 99 % črevných baktérií pochádza z približne 30 alebo 40 druhov. [7] 

Lactobacillus paracasei, jeden druh baktérie bežne sa vyskytujúci v ľudskom črevnom trakte. Zdroj: Wikipedia. Autor: Dr. Horst Neve, Max Rubner-Institut.

Štúdie ukázali, že pri prítomnosti viacerých druhov črevných baktérií majú ľudia nižšiu šancu rozvoja chronických ochorení, ako sú srdcové choroby a cukrovka. Pivo obsahuje zlúčeniny, ako sú polyfenoly, ako aj mikroorganizmy z fermentácie, ktoré by mohli ovplyvniť rôzne mikróby v ľudskom čreve. Predtým publikovaná „cross-over“ štúdia ukázala, že konzumácia nealkoholické ležiakového piva po dobu 30 dní, zvýšila sa diverzitu črevných mikrobiómov aj u mužov aj u žien. [8] 

Vo vykonanej štúdii bolo 19 zdravých mužov náhodne rozdelených do dvoch skupín, ktorí pili 11 uncí = (0,33 l.) alkoholického alebo nealkoholického ležiaka počas večere v období 4 týždňov. Výskumníci zistili, že váha účastníkov, index telesnej hmotnosti a sérové ​​markery pre zdravie srdca a metabolizmus sa počas štúdie nezmenili. Ale na konci 4-týždňového obdobia mali obe skupiny väčšiu bakteriálnu diverzitu v črevnom mikrobióme a vyššie hladiny fekálnej alkalickej fosfatázy, čo naznačuje zlepšenie zdravia čriev. Výskumníci naznačujú, že tieto výsledky by sa mohli líšiť od výsledkov predchádzajúcej štúdie kvôli rôznym dizajnom pokusov a tiež preto, že účastníci žili v rôznych komunitách. 

Na základe tejto pilotnej štúdie však vedci tvrdia, že konzumácia jednej fľaše piva bez ohľadu na obsah alkoholu, môže byť prospešná pre črevný mikrobióm a zdravie čriev. Dodávajú však, že keďže najbezpečnejšia úroveň konzumácie alkoholu je žiadna, nealkoholické pivo je zdravšou voľbou. [8] 

Zdroje:

  1. Moszak, M; Szulińska, M; Bogdański, P (15 April 2020). „You Are What You Eat-The Relationship between Diet, Microbiota, and Metabolic Disorders-A Review“. Nutrients. 12 (4): 1096. doi:10.3390/nu12041096. PMC 7230850. PMID 32326604. S2CID 216108564.
  2. Engel, P.; Moran, N. (2013). „The gut microbiota of insects–diversity in structure and function“. FEMS Microbiology Reviews. 37 (5): 699–735. doi:10.1111/1574-6976.12025. PMID 23692388.
  3. Segata, N; Boernigen, D; Tickle, TL; Morgan, XC; Garrett, WS; Huttenhower, C (14 May 2013). „Computational meta’omics for microbial community studies“. Molecular Systems Biology. 9: 666. doi:10.1038/msb.2013.22. PMC 4039370. PMID 23670539.
  4. Saxena, R.; Sharma, V.K (2016). „A Metagenomic Insight Into the Human Microbiome: Its Implications in Health and Disease“. In D. Kumar; S. Antonarakis (eds.). Medical and Health Genomics. Elsevier Science. p. 117. doi:10.1016/B978-0-12-420196-5.00009-5. ISBN 978-0-12-799922-7.
  5. Sherwood, Linda; Willey, Joanne; Woolverton, Christopher (2013). Prescott’s Microbiology (9th ed.). New York: McGraw Hill. pp. 713–21. ISBN 9780073402406. OCLC 886600661.
  6. Guarner, F; Malagelada, J (2003). „Gut flora in health and disease“. The Lancet. 361 (9356): 512–19. doi:10.1016/S0140-6736(03)12489-0. PMID 12583961. S2CID 38767655.
  7. Beaugerie, Laurent; Petit, Jean-Claude (2004). „Antibiotic-associated diarrhoea“. Best Practice & Research Clinical Gastroenterology. 18 (2): 337–52. doi:10.1016/j.bpg.2003.10.002. PMID 15123074.
  8. Cláudia Marques, Liliana Dinis, Inês Barreiros Mota, Juliana Morais, Shámila Ismael, José B. Pereira-Leal, Joana Cardoso, Pedro Ribeiro, Helena Beato, Mafalda Resende, Christophe Espírito Santo, Ana Paula Cortez, André Rosário, Diana Pestana Teixeira, Ana Faria, Conceição Calhau. Impact of Beer and Nonalcoholic Beer Consumption on the Gut Microbiota: A Randomized, Double-Blind, Controlled Trial. Journal of Agricultural and Food Chemistry, 2022; DOI: 10.1021/acs.jafc.2c00587
  9. Ilustračný obrázok: Shift of microbial-host coevolution from separation theories to a holistic approach. Autori: Gabriele Berg, Daria Rybakova and 33 others. Zdroj: Wikipedia.