Vykúpenie pre celiatikov

„Keďže v poslednej dobe pribudlo medzi našimi blízkymi množstvo celiatikov, rozhodli sme sa im spraviť radosť. Špeciálne pre ľudí s alergiou na lepok sme navarili tento 11° výčapný svetlý ležiak, v ktorom sme nešetrili chmeľom, aby si všetci „bezlepkáči“ konečne užili poctivé pivo.“

Kvalita nášho života začína zdravím. Chronické ochorenia a intolerancie sú dôvodmi zhoršeného zdravia a zdravotných postihnutí. Jednou z odpovedí na tento problém je aj zmena životného štýlu so zameraním sa na to, čo daný problém spôsobuje.

Nežiadúce reakcie na potraviny sú spôsobené konkrétnou individuálnou neznášanlivosťou na bežne tolerované potraviny. Potravinová alergia – angl. (food allergy) je intolerancia odvodená od imunologického mechanizmu; neimunologická forma sa nazýva potravinová intolerancia – angl. (food intolerance).[2]  Potravinová alergia môže byť nebezpečná, dokonca život ohrozujúca. Potravinová intolerancia nás neohrozuje na živote, aj keď ho vie poriadne znepríjemniť.[3] 

Zákon o Označovaní potravín znení neskorších predpisov (Vyhláška č. 243/2015 Z. z) a príloha II. nariadenia Európskeho parlamentu č. 1169/2011 vymedzuje látky a výrobky, ktoré spôsobujú alergie, alebo neznášanlivosť. Celkovo ich je 14. Pod poradovým číslom 1 sa nachádzajú: Obilniny obsahujúce glutén – (lepok), konkrétne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, pšenica špalda, cirok alebo ich hybridné odrody.[4]

Lepok (angl. gluten) je hlavným zásobným proteínom pšeničných zŕn. Je to komplexná zmes stoviek príbuzných, ale odlišných bielkovín, najmä gliadínu a glutenínu. Podobné zásobné proteíny existujú ako: sekalín v raži, hordeín v jačmeni a aveníny v ovse a súhrnne sa označujú ako „lepok“.[5] Hordeíny (zásobné proteíny v jačmeni) patria do nadrodiny prolamínov.[6] Lepkové proteíny sú zodpovedné za to, že svojim potravinovým výrobkom dodávajú vlastnosti podobné lepidlu, napríklad viskoelasticitu cesta, rezancov a cestovín.[7]

Tráviace enzýmy nám pomáhajú rozkladať jedlo. Proteáza je enzým, ktorý pomáha nášmu telu spracovávať bielkoviny, no nedokáže úplne rozložiť lepok.[8] 

Vysoký obsah prolínu v lepku robí tieto proteíny odolnými voči gastrointestinálnemu tráveniu. Prolín je jedinou aminokyselinou, ktorej bočný reťazec sa viaže na základnú a-aminoskupinu, čím bráni štiepeniu proteínov, väčšinou proteáz. Výsledkom je, že relatívne dlhé fragmenty gluténu bohaté na prolín a glutamín sa môžu dostať do tenkého čreva, kde u citlivých jedincov vyvolávajú autoimunitnú odpoveď.[7] Vo vybraných vzorkách jačmenného sladu sa detegovalo 2688 a 3034 proteínov, ktoré sú klasifikované na základe ich molekulovej hmotnosti na D- (~105 kDa), C (55-65 kDa), B- (~50 kDa) a y- hordeíny (~35–45 kDa).[6]

Väčšina ľudí spracuje nestráviteľný lepok bez problémov. U niektorých ľudí však môže lepok spustiť závažnú autoimunitnú reakciu alebo iné nepríjemné príznaky.[8] 

Celiakia (angl. celiac disease) je autoimunitná porucha (chronické črevné ochorenie), ktorá je vyvolaná príjmom lepkových bielkovín prítomných v pšenici, jačmeni a raži.[9][10] Je spojená so zlým trávením a malou absorpciou väčšiny živín a vitamínov. Hlavnými príznakmi sú bolesť žalúdka, plynatosť a nadúvanie, hnačka, chudnutie, anémia, edém, bolesť kostí alebo kĺbov.[10]

Diagnostika celiakie vyžaduje vysoký stupeň podozrenia, po ktorom nasleduje správny skríning a potvrdzujúci test s biopsiou čreva. Po diagnostikovaní treba dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu, ktorá vo väčšine prípadov prinesie výrazné zlepšenie príznakov.[11]

Ak si myslíte, že lepok môže ovplyvňovať kvalitu vášho zdravia, porozprávajte sa s Vašim lekárom. Ten Vám môže navrhnúť krvné testy na zistenie celiakie alebo alergie na pšenicu. Pred odstránením lepku zo svojej stravy pracujte s registrovaným dietológom na zostavení stravovacieho plánu, ktorý bude pre vás vhodný.[12]

Bezlepková diéta bola zavedená pred viac ako 50 rokmi, pôvodne ako štandardná terapia pre pacientov s celiakiou. V súčasnosti predstavuje jedinú liečbu tejto celoživotnej autoimunitnej enteropatie.[13]  Striktné dodržiavanie bezlepkovej diéty predstavuje náročnú výzvu pre spotrebiteľa a jeho rodinu a môže vážne ohroziť kvalitu života. Zlá dostupnosť bezlepkových produktov znamená, že ľudia nakoniec strácajú rovnováhu medzi zdravotnými výhodami a sociálnymi obeťami.[13]  

Pivo je jedným z najčastejšie konzumovaných alkoholických nápojov. Konzumácia klasického jačmenného piva však nie je pre pacientov s celiakiou bezpečná. Dostupnosť chutných bezlepkových pív výrazne zlepšuje pohodu ľudí citlivých na lepok.[13] 

Požiadavky na poskytovanie informácií spotrebiteľom o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v potravinách definuje NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 828/2014 z 30. júla 2014, ktorý v prílohe špecifikuje všeobecné podmienky ich uvádzania:

  • BEZGLUTÉNOVÝ – Vyjadrenie „bezgluténový“ sa môže uvádzať len vtedy, keď potravina v podobe, v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi, neobsahuje viac ako 20 mg/kg gluténu.
  • VEĽMI NÍZKY OBSAH GLUTÉNU – Vyjadrenie „veľmi nízky obsah gluténu“ sa môže uvádzať len vtedy, keď potravina, ktorá obsahuje jednu alebo viac zložiek vyrobených z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa alebo ich krížených variantov, špeciálne spracovaných s cieľom znížiť obsah gluténu, alebo ktorá je z nich zložená, neobsahuje viac ako 100 mg/kg gluténu v potravine v podobe, v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi.[14]

V pive Galgenberg svetlý bezlepkový výčapný ležiak bol certifikovanýn laboratóriom stanovený testom ELISA obsahu gluténu 9,13mg/kg.

Zdroje:

  1. Ilustračný obrázok:
  2. Claudio Ortolani, Elide A. Pastorello. 2006. Food allergies and food intolerances. Best Practice & Research Clinical Gastroenterology, Volume 20, Issue 3, 2006, Pages 467-483, ISSN 1521-6918,
    https://doi.org/10.1016/j.bpg.2005.11.010.
  3. Union. 2022. Máte problémy s trávením? Príčinou môže byť potravinová intolerancia. 2022. [online]. [cit. 2023-11-30]. URL:<https://www.union.sk/trpite-traviacimi-problemami-pricinou-moze-byt-potravinova-intolerancia/>
  4. Príloha II. nariadenia Európskeho parlamentu č. 1169/2011.
  5. Biesiekierski, J. R. (2017) What is gluten?. Journal of Gastroenterology and Hepatology, 32: 78–81. doi: 10.1111/jgh.13703
  6. Mahya Bahmani, Angéla Juhász, Utpal Bose, Mitchell G. Nye-Wood, Malcolm Blundell, Crispin A. Howitt, and Michelle L. Colgrave. 2023. Proteome Changes Resulting from Malting in Hordein-Reduced Barley Lines. Journal of Agricultural and Food Chemistry, 2023 71 (38), 14079-14091. DOI: 10.1021/acs.jafc.3c02292.
  7. Michelle L. Colgrave, Keren Byrne, Crispin A. Howitt. 2017. Food for thought: Selecting the right enzyme for the digestion of gluten. Food Chemistry, Volume 234, 2017, Pages 389-397, ISSN 0308-8146, https://doi.org/10.1016/j.foodchem.2017.05.008.
  8. Selvi Rajagopal. What Is Gluten and What Does It Do? [online]. [cit. 2023-11-28]. URL:<https://www.hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/what-is-gluten-and-what-does-it-do>
  9. Rodrigo L. Celiac disease. World J Gastroenterol. 2006 Nov 7;12(41):6577–84. doi: 10.3748/wjg.v12.i41.6585. Epub 2006 Nov 7. PMCID: PMC4125661. [online]. [cit. 2023-11-27]. URL:<https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4125661/>
  10. Holtmeier, W., Caspary, W.F. Celiac disease. Orphanet J Rare Dis 1, 3 (2006). https://doi.org/10.1186/1750-1172-1-3.
  11. Guandalini S , Assiri A. Celiakia : Prehľad . JAMA Pediatr. 2014;168(3):272–278.  doi:10.1001/jamapediatrics.2013.3858.
  12. Selvi Rajagopal. What Is Gluten and What Does It Do? [online]. [cit. 2023-11-28]. URL:<https://www.hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/what-is-gluten-and-what-does-it-do>
  13. Anna-Sophie Hager, Josh P. Taylor, Deborah M. Waters, Elke K. Arendt. 2014. Gluten free beer – A review, Trends in Food Science & Technology. Volume 36, Issue 1, 2014, Pages 44-54, ISSN 0924-2244. https://doi.org/10.1016/j.tifs.2014.01.001.
  14. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 828/2014.